Ako predchádzať cievnym ochoreniam

Dosiaľ spomínané ochorenia – spočiatku zdanlivo nevinné, no v dôsledkoch závažné nielen pre je­dinca, ale aj pre spoločnosť (invalidi­ta, predčasné úmrtie) – nás nútia venovať mimoriadnu pozornosť ich predchádzaniu. Prevencia týchto ochorení sa do určitej miery kryje s dodržiavaním psychohygienických zásad. Liečenie vyvinutej a ustálenej hypertonickej choroby, artérioskle­rózy či náhlych mozgovo cievnych príhod je vždy oveľa ťažšie, zložitejšie a napokon vždy menej účinné ako prevencia.

Ako zabrániť vzniku týchto stavov a čo robiť, ak vzniknú? Predovšetkým treba harmonizovať celé životné prostredie človeka. V dospe­losti to bude menej účinné, ak sa už predtým nepodarilo vypestovať všestranne rozvinutú osobnosť, kto­rá vie primerane reagovať na všetky, hoci aj nepriaznivé vplyvy a psychic­ké záťaže. Problém je veľmi zložitý a naše možnosti experimentálne ho študovať sú dosť obmedzené. Kde však najúčinnejšie zasiahnuť?kava-a-cigarety

Zo života človeka sa nedajú vylúčiť psychické záťažové podnety, a to už aj preto, že pri takejto záťaži obyčajne nerozhoduje ani tak povaha záťažového podnetu ako skôr jeho individuálny význam, osobné zhodnote­nie. Odstrániť škodlivé podnety nie je v praxi možné a hádam ani potrebné. Tvrdí sa, že istý stupeň emócie (i zápornej, napríklad úzkosť) je nevyhnutný, ak sa má hocičo úspešne urobiť. Niektoré psychické záťaže sí­ce odpadnú výstavbou nového spo­ločenského poriadku a odstránením triednych rozdielov, no nie všetky. Osobné problémy a tragédie boli a budú v každej spoločnosti. Rovna­ko si nemožno prevenciu predstaviť tak, že by sme u obyvateľstva utišujú­cimi prípravkami tlmili hormonálnu a nervovú odpoveď na psychickú záťaž.

Zostáva teda len možnosť ovplyvňovať najvyššie oblasti centrálneho nervového systé­mu. Čiastočne sa to môže podariť cieľavedomou a systematickou vý­chovou od detstva. Celý výchovný systém bude treba dôkladne prehod­notiť, ak chceme zistiť, ktoré výchov­né faktory sú nevyhnutné na to, aby určité informácie prichádzajúce z na­šich zmyslov neboli spracúvané s ne­vhodným emočným prízvukom a aby sa tieto informácie nestávali zdrojom psychických záťaží, podlamujúcich v dospelosti život a výkonnosť člove­ka. Hovorí sa i to, že opakovanými podnetmi, akýmsi tréningom, možno získať odolnosť alebo psychickú otužilosť. Prečo však takýto tréning vy­voláva u jedného otužilosť, kým u druhého zasa zosilní odpoveď do takej miery, že sa prekročí hranica znášanlivosti? Výchovné vplyvy ne­možno vtesnať do šablóny, pretože každý človek je iný. Výchovný vplyv sa stretáva s dedičnosťou, t. j. s histo­rickými skúsenosťami daného dru­hu, so zážitkami a skúsenosťou získa­nou od narodenia i individuálnou reaktivitou centrálneho nervového systému. Žiaľ, je málo takých ľudí, ktorí vedia vo výchove i spoločenskom živote zladiť tieto vplyvy. Ešte menej je tých, čo pochopili, že meniť vonkajšie prostredie človeka zname­ná predovšetkým meniť človeka.

Ochorenia, o ktorých sme hovorili, nemusia vzniknúť. Keď už vzniknú a začneme ich včas liečiť, dajú sa vyliečiť alebo aspoň zastaviť. Lieky tu však nemôžu nahradiť úpravu životosprávy a rozbor postoja pacienta k vlastnému ochoreniu.

Úprava životosprávy je dôle­žitá. Podrobne sa o nej píše inde. Treba však spomenúť, že my lekári sme často prekvapení tým, akí presní vedia byť niektorí ľudia v dochádzke do práce, akí dôslední sú v dodržiava­ní predpisov a nariadení, ale súčasne ľahostajní voči požiadavkám svojho organizmu. Nepravidelne sa stravu­jú, chodia neskoro spávať, deň čo deň vyfajčia 20-30 cigariet, vypijú 5-7 káv.

Strava má byť pestrá, s obsahom zeleniny a ovocia, s čo najmenším množstvom živočíšnych tukov, kned­lí a bieleho pečiva. Netreba jesť veľa, no raňajky by mali byť výdatnejšie. Nie je pravda, že „slabým” nervom pomôže, ak sa „obalia” tukom.

V poslednom čase sa význam tu­kov pri rozvoji artériosklerózy a jej komplikáciách prehodnocuje. Najnovšie výskumy dokazujú, že v roz­voji artériosklerózy má mimoriadne škodlivý vplyv cukor. U potkanov kŕmených potravou s vysokým obsa­hom cukru sa zistil oveľa vyšší stu­peň artériosklerózy srdcovnice než u inej skupiny zvierat, ktoré dostávali rovnaký druh potravy, ale bez cukru. Výsledky týchto pokusov by mali priniesť nové pohľady na zloženie našej stravy.

Prehodnocuje sa i význam cho­lesterolu v potrave. Výskumy síce dokázali súvislosť medzi zvýšeným obsahom cholesterolu v krvi a výsky­tom artériosklerózy, ukázalo sa však, že táto súvislosť nie je príčinná. Zni­žovaním množstva cholesterolu v potrave sa nezmenšil výskyt arté­riosklerózy a jej komplikácií.

Vo svetle týchto výskumov treba prehodnotiť i názory na jedenie vajec, ktoré obsahujú vysoké per­cento cholesterolu (1 vajce zhruba 200 – 250 mg). Mnohí lekári zakazujú jesť vajíčka, alebo odporúčajú obme­dziť ich spotrebu a veľká časť verej­nosti verí, že to pomôže. V skutoč­nosti však aj pri úplnom vylúčení vajec z potravy poklesne obsah cho­lesterolu v krvi iba nepatrne, o 3 – 4%. A naopak – pri neobme­dzenom jedení vajec sa obsah cho­lesterolu v krvi nemení, alebo sa dokonca zníži (u mnohých pacientov až o 63 %). Súčasne poklesol aj ob­sah triglyceridov.

Vajce je vynikajúcou súčasťou ľud­skej potravy. Nie nadarmo sa vajcový žĺtok od nepamäti podáva deťom a rekonvalescentom. V rebríčku pri­rodzených bielkovinových živín je vajce na 2. mieste za materským mliekom, pretože obsahuje skoro všetky vitamíny a väčšinu minerál­nych látok potrebných pre ľudský organizmus. Pritom energetická hodnota jedného vajca je len 350 kJ (= 85 kcal). Zdravému človeku nemôže v nijakom prípade škodiť, ak zje denne 2 – 4 vajíčka. Cukor, a nie cholesterol z vajíčok zodpovedá okrem ďalších faktorov za rast arté­riosklerózy, srdcového a hádam i mozgového infarktu.

Každý chce byť zdravý, každý chce mať dobrú telesnú a psychickú kon­díciu. Sú i takí, čo chcú byť pekní, lebo krása je tiež výrazom ľudského zdravia. V posledných rokoch dosa­huje obezita vyšší stupeň a zasahuje i mladšie ročníky. Obezita, pod ktorou treba rozumieť každé zvýšenie telesnej hmotnosti nad normál, môže mať nepriaznivé zdravotné následky. Pri tučnote tak­mer vždy ide o nadmerné hromade­nie rezervného tuku.

Čo je vlastne normálna hmot­nosť Podľa Brocovho vzorca by sa norma na hmotnosť dospelého človeka mala v kilogramoch zhodovať s počtom centimetrov presahujúcich

1 m jeho výšky (napr. muž vysoký 180 cm by mal vážiť 80 kg). Tzv. ideálna hmotnosť je však u mužov nižšia o 10 % (pri uvedenej výške je to 72 kg) a u žien až o 20 %. Pravda, hmotnosť nezávisí od pohlavia, ale aj od veku. Do 20 rokov sa jej mierne prekračovanie nemusí negatívne prejaviť na zdraví, no čím je človek starší, tým väčšmi by sa jeho skutoč­ná hmotnosť mala približovať ideál­nej, a nie naopak, ako často vída­me.

Medzi hlavné príčiny masového výskytu obezity patrí nadmerný prí­jem potravy a nesprávny spôsob života. Denne prijímame potravou priemerne 13 000 kJ (3100 kcal),teda o 2000-4000 viac než treba. Ak navy­še deň čo deň vysedávame pri televí­zore, môžeme o svojej ideálnej hmot­nosti hovoriť akiste už len v minulom čase. Obézni ľudia bývajú častejšie chorí a v priemere aj skôr zomierajú, lebo ich viac než iných postihujú také ochorenia, ako sú artérioskleróza, vysoký krvný tlak, infarkt srdca a mozgu, cukrovka atď. Po chirurgic­kých zákrokoch sa u nich častejšie zjavujú komplikácie. Srdce tučného človeka obaľuje tuková vrstva, preto je jeho výkonnosť nižšia, pritom však musí vykonávať o 40 až 100 % vyššiu prácu (musí totiž zásobovať krvou cievnu sieť v tukovom väzive). Tuč­nieť znamená rýchlejšie starnúť a predčasne zomierať. Dnes už nepla­tí, že „kým tučný schudne, chudý umrie”. Naopak, pravdu vystihuje aforizmus S. J. Leča: „Tuční ľudia žijú kratšie, hoci jedia dlhšie.”

Je niekoľko možností, ako nepribe­rať a ako schudnúť, keď sa predsa tak stalo. Komu sa zvyšuje hmotnosť, ten má energetický príjem vyšší ako výdaj. Nadbytočné jouly sa mu ukladajú vo forme tuku. Najväčší podiel na znížení telesnej hmotnosti alebo udržaní ideálnej hmotnosti má bez pochybností redukčná diéta. Metóda „Jedz polovicu” je zatiaľ najistejšia, pritom neškodná za predpokladu, že sa dodržuje správne zloženie potravy.

Každý človek potrebuje oddych. Hoci je potreba spánku individuálna, možno 7- 8 hodinový spánok pokladať pre každého dospelého človeka za vhodnú normu. Aktívny oddych znamená inú činnosť ako v zamest­naní: šport, hry, fyzickú prácu (u du­ševných pracovníkov). Telesná práca je dôležitým ochranným opat­rením proti vzniku hypertonickej cho­roby, artériosklerózy a srdcového i mozgového infarktu.

Čo je to však namáhavá činnosť? Namáhavou činnosťou je cvičenie, ktoré sa rovná ťažkej fyzickej práci. Také, pri ktorom je výdaj energie najmenej 31 kJ (7,5 kcal) za minútu a spotreba kyslíka viac ako 1,5 litra za minútu, a to najmenej počas 30 mi­nút. To sa rovná jazde na bicykli priemernou rýchlosťou 17 km/h, temperamentnému ľudovému alebo spoločenskému tancu, rúbaniu dre­va, horolezeckému výstupu, ale i rýchlemu výstupu po 500 schodoch a podobným činnostiam.

Jednostranná a namáhavá dušev­ná práca podporuje vznik týchto ochorení, čo však neznamená, že každá usilovná duševná činnosť v normálnych podmienkach škodí.

Všetci poznáme nepriaznivý vplyv nikotínu na srdce, krvný obeh, tlak, frekvenciu pulzu, na zme­ny EKG (20 cigariet denne namáha srdce rovnako ako 8 hodín bicyklova­nia proti vetru; po vyfajčení pol ciga­rety bez filtra stúpne počet tepov o 20, krvný tlak sa zvýši o 2,5 kPa a až po polhodine sa obeh normalizuje). Pod vplyvom nikotínu sa vo zvýšenej miere vyplavuje hormón adrenalín; známe je i to, že úmrtnosť fajčiarov je vyššia ako nefajčiarov (podľa americ­kých štatistík pri vyfajčení polovice balíčka, teda 10 cigariet denne je vyš­šia o 34 %, pri vyfajčení celého balíč­ka o 70 %, dvoch balíčkov o 96 %). Preto treba zvážiť, či z hľadiska pre­vencie netreba postaviť problém faj­čenia na takú úroveň, ako je problém chorôb z povolania, napríklad silikóz. V každom prípade treba hneď pri zistení hypertonickej choroby, arté­riosklerózy, mozgového a srdcového infarktu urobiť všetky opatrenia, aby sa fajčenie obmedzilo či úplne od­stránilo.

Tým všetkým (prípadne i pomocou liečiv) sa usilujeme vyvážiť jedno­stranné zaťaženie nervového systé­mu a upraviť porušenú dynamickú rovnováhu. Ak sa prejavia príznaky choroby, nie je nijakým hrdinstvom neprísť k lekárovi; a prinajmenšom nero­zumné je priveľa rozmýšľať a trápiť sa kvôli svojmu zdravotnému stavu Treba starostlivo premyslieť pracovné zaradenie, najmä ak ide o artériosklerózu, zbaviť postihnutého úloh, ktoré sú nad jeho sily, neodporúčať prácu nadčas. Duševné schopnosti artériosklerotikov často klesnú a nijakou liečbou ani psychohygienickými zásahmi ich nemožno napraviť. Úplné vyradenie z práce však i chorého pôsobí depresívne a napomáha vznik ďalších porúch.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *