Ako správne rozpoznať chorobu

Poznať, či je niekto chorý, nie je úloha ťažká. Mat­ka na očičkách svojho nemluvniatka zbadá, ak niečo nie je v poriadku. I človek dospelý sa podstatne zme­ní pri vážnejšej chorobe. Ťažšie je rozpoznať chorobu, odborne určiť diagnó­zu. Každá choroba má príznaky; jedna ich má viac, iná menej. Niektoré bijú do očí, iné sú nenápadné, skry­té. Zbadať všetky a vedieť ich zložiť do logického celku, je najväčším umením lekárskej vedy. Lekár pri stanovení diagnózy potrebuje pomoc chorého, nie vždy, ale často. Sú choroby, ktoré i ne­skúsený človek pozná na prvý pohľad, ale ak tak­zvaný chorý chce lekára vodiť za nos, niekedy sa mu to darí. Všeobecná lekárska skúsenosť hovorí: Ľahšie je u chorého odhaliť chorobu, ako zdravému, ktorý nám ju len predstiera, dokázať, že mu nič nie je.roentgen-hlavy

Zložitosť problému dobre vystihuje historka. Mal na oddelení pacienta trestanca. Röntgenovým vyšetrením zistili v žalúdku klinec. Nariadili podávať chorému potravu, ktorá str­huje so sebou klinec a nesie ho zo žalúdka cez črevá tak, aby odišiel prirodzenou cestou, konečníkom. Vhodná strava je kapusta so zemiakmi. O dva dni chorého kontrolne röntgenom vyšetrili. Klinec sedel v tenkom čreve. Pri vyšetrení o ďalšie dva dni klinec nebol ani v žalúdku ani v črevách. Predpokladalo sa, že odišiel so stolicou. Na druhý deň mal byť chorý vrátený do vyšetrovacej väzby. Pri prepúšťaní z nemocnice sa zvíjal v bolestiach. Opäť bol poslaný na röntgen. Na veľký údiv lekárov klinec zasa sedel v tenkom, čreve. Lekári si lámali hlavu. Pacienta ne­prepustili. Kontrolné röntgenové vyšetrenie na druhý deň dokázalo, že klinec je v žalúdku. Bola to lekárska kuriozita. Záhadu si nikto nevedel vysvetliť. Klinec môže v črevách trčať, nemôže sa však vrátiť z čriev naspäť do žalúdka. Záhadu náhodou objasnila sestra. Upratovala nočný stolček, keď chorý spal. V najzadnejšom kúte zásuvky našla klinec uviazaný na dlhú, jemnú, hodvábnu niť. Odovzdala ho lekárovi. Bez meškania chorého zobudili a pod dozorom sestry viedli na röntgen. Klinec nebol ani v črevách, ani v žalúdku, ale už vo vrecku lekára. Po tomto odha­lení trestanec sa priznal. Pred každým röntgenovým vyšetrovaním zašiel na záchod. Tu klinec prehltol a koniec nitky si uviazal o posledný zub. Po skonče­nom vyšetrení ho vytiahol. Toho dňa, keď klinec v črevách nebol, nemal čas zájsť na záchod, keďže prísny ošetrovateľ mu nedovolil vykonať si ani pred­stieranú súrnu potrebu.

Na šťastie ľudí, ktorí nám chorobu predstierajú, je málo. Mnoho je však takých, ktorí chorobným prí­znakom nevenujú najmenšiu pozornosť. Často ľu­dia z dediny naschvál lekárovi nič nepovedia. „Ak si múdry, uhádni, čo mi je; po spovedi ľahko byť múdrym”. Tak uvažujúc zabúdajú, že nie lekár, ale oni majú najväčší záujem na presnom stanovení cho­roby.

Väčšina ľudí nevie, čoho si má všímať a preto údaje bývajú neurčité, všeobecné, ktoré pre lekára nemajú mnoho ceny. „Všetko ma bolí, dlho som chorý mám oheň pri žalúdku, idem zhorieť.” Takéto údaje lekárovi mnoho nepomôžu a bezcenné sú aj nekoneč­né rozprávania o tom, čo hovorila tá a oná babka, len a onen zázračný lekár. Nemáme radi, keď miesto cho­rého muža priebeh choroby prednáša jeho hovorná žena. Ani to nie je správne, keď lekár kladie chorému otázky, na ktoré tento odpovedá. Často sa dá pacient lekárom ovplyvniť a prikyvuje na všetko, i keď to nie je pravda. Chorý si má v krátkosti predniesť prie­beh choroby sám.

Čoho si treba všímať?

Choroby začínajú alebo náhle a spád majú prudký, odborne ich menujeme akútnymi, alebo vznikajú po­maličky, nebadane, prebiehajú zdĺhavo a vtedy majú názov chronické. Raz človek, celý život zdravý ani buk, ochorie prudkým, akútnym onemocnením, inokedy človek chorľavý zbadá náhle zhoršenie svojho chorobného stavu. Lekára zaujíma nielen choroba, ktorá človeka práve zlomila, ale v krátkosti i všetky predchádzajúce, ba i choroby rodičov a súrodencov. Musí rátať s dedič­ným zaťažením a so stavom, ktorý bol daný na za­čiatku onemocnenia. Každá choroba má príznaky celkové a príznaky miestne, lokálne. Vždy si všímajte príznakov celko­vých, ktorými sú horúčka, chudnutie, zlá nálada, skleslosť, dráždivosť, zadúšanie, strach pred smrťou, nápadná bledosť, žlté alebo šedé sfarbenie pokožky a podobne.

Ďalej veľký význam majú pozorovania najdôleži­tejších životných úkonov. Vždy si treba všímať chuť alebo nechuť na jedenie. Vracanie má význam mi­moriadny. Zaujíma nás i to, či sú vyvrátené hmoty kyslé, horké, alebo chutia po jedlách zjedených pred­chádzajúceho dňa. I farba vyvrátenej hmoty je diag­nosticky veľmi dôležitá. Sfarbenie čierne, kávovo hnedé, svedčí o krvácaní do žalúdka.

Nesmie sa zabúdať ani na vetry ani na stolicu. Chorý si má pamätať, kedy mal posledne vetry a sto­licu. U stolice je želateľné všimnúť si i jej kvalitu a sfarbenie. Stolica čierna svedčí o krvácaní do žalúd­ka, alebo do tenkých čriev. Stolica červená, krvavá naznačuje, že príčinu krvácania máme hľadať v ko­nečníku alebo v posledných slučkách tlstého čreva. Všimnite si počtu stolíc za deň, ďalej či je táto tvrdá, či riedka a či hlienovitá. Z týchto údajov si potom le­kár robí uzávery. Aj močeniu treba venovať pozornosť. Zaujíma nás najmä množstvo vymočenej tekutiny, jej sfarbenie a ďalej, ako často chorý močí.

Bolesť si všimne každý chorý. Žiaľbohu, nevedia ju ľudia dobre lokalizovať a určovať jej silu a cha­rakter. Bolesť rozoznávame prudkú, pri ktorej plače­me, kričíme a zvíjame sa. Iného druhu je bolesť tupá, iná je rezavá, iná kolikovitá. Raz pociťujeme bolesť stále v nezmenenej intenzite, inokedy prichádza nárazovite v malých prestávkach. Raz bolesť sedí na jednom mieste, inokedy vystreľuje z dutiny brušnej do nôh, do rúk, do krajiny medzi lopatkovej, krížovej a podobne. Vysvetliť význam všetkých týchto úda­jov, by bola úloha dlhá. Ak by ste chceli všetkému do podrobností rozumieť a činiť z údajov diagnostic­ké uzávery, museli by ste študovať medicínu. Je mnoho iných subjektívne pociťovaných prízna­kov chorôb. Tieto musí človek pozorovať sám na sebe a hlásiť lekárovi. Je nemožnosťou rozviesť celú symptomatológiu chorôb. Táto kapitola tvorí podstatnú súčasť medicínskeho štúdia. Pre lekára príznaky udané chorým tvoria len nepa­trný zlomok Symptomatologie chorôb, ktorým ho učí lekárska veda.

doktorLekár dospieva k diagnóze po náležitom celkovom vyšetrení, pričom sa snaží zachytiť príznaky choroby skoro všetkými svojimi zmyslami ako zrakom, hma­tom, sluchom i čuchom. Po skončení vyšetrenia chorého všetkými zmysla­mi stojí nám k dispozícii vyšetrenie laboratórne, röntgenové, fyzikálne. Netreba podceňovať ani diagnostiku intuitívnu, ktorú si často nevieme logicky odôvodniť, ktorú však akosi inštinktívne cítime.

Príklad mladého lekára. Na kliniku priviezli chorého, ktorý sa zvíjal v bolestiach. Vyšetrilo ho niekoľko le­károv, ale k stanoveniu diagnózy ne­dospel žiaden. Vyšetrovali laboratórne i röntgenom. Skoro celý deň sa stav nezlepšoval, naopak zhoršoval. Cez noc nespala sestra a nespal ani inšpek­čný lekár. Celú noc ich zamestnával tento chorý. V noci sa snívalo ošetrujúcemu lekárovi, že ho operoval. Otvoril mu brušnú dutinu. Videl modré napnuté črevá, ako sa vlnili až po uzol, ktorý na priechode tenkého čreva do tlstého činil črevo nepriechodným. Zo sna sa prebudil až ráno. Prvá jeho cesta viedla k chorému. Jeho stav bol zlý, diagnóza však bola neznáma. Vy­hľadal prvého asistenta. Rozpovedal mu svoj sen. Dobrosrdečne sa usmial, chorého vyšetril, operatívny zákrok však nenariadil. Neuspokojilo ho to. Išiel za profesorom a i tomu hlásil stav chorého i svoj sen. Vypočul ho a vyšetril chorého. Diagnózu neurčil, nariadil však prvému asistentovi, aby chorého operoval. On pri operácii asistoval. Pri otvorení brušnej dutiny stredným rezom sa ne­našlo nič pozoruhodného. „Tak čo, už máš dušu na mieste?” spýtal sa ho ma operujúci prvý asistent. „Od­pusťte, – hovoril už s obavou – vo sne som vi­del prekážku nie tu, ale v pravej polovičke dutiny brušnej, celkom dolu.” Predĺžili operačný rez, všetko našli tak, ako sa doktorovi snívalo. Prekážku odstránili, chorý bol zachránený pre život. Netreba úplne podrobne vysvetľovať túto príhodu. Intuícia môže mať niekedy význam pri stanovení diagnózy. Stojí však ďaleko za logicky analyzovanou symptomatológiou pri určení chorôb.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *