Ako vzniká migréna?

Isté je, že migrénu nevyvoláva jediný faktor. migrena2Známa je neurologicko-behaviorálna teória migrény, ktorá zhŕňa bohaté vedomosti o vzniku migrény nazbiera­né v posledných desaťročiach.

Podľa nej majú pacienti s migrénou vrodenú schopnosť osobitého spracovania podnetov v moz­gu, ktorý je ustavične v napätí. Keď sa k tomu pri­dajú isté vyvolávajúce faktory (triggers – spúšťače), ktoré sú príliš náhle, príliš dlhé či príliš intenzívne, spustí sa u pacienta s migrénou kaskáda súčasne prebiehajúcich fyziologických zmien, ktoré spôso­bia záchvat.

Pri vyvolaní migrenózneho záchvatu musíme prísne rozlišovať medzi spúšťačmi v zmysle podnetu záchva­tu a skutočnými príčinami. Kým príčinou je špecifická zvýšená reakčná pohotovosť organizmu, môžu byť spúšťačmi najrôznejšie podmienky, ktoré uvedú do chodu kaskádu migrény. Väčšina záchvatov prichá­dza ako blesk z jasného neba – ani pri najlepšej vôli sa nedá určiť špeciálny spúšťač. Zdá sa, že spoloč­ným menovateľom všetkých spúšťačov je náhla zme­na normálneho životného rytmu a pravdepodobne nehrá až takú veľkú rolu, aké faktory, mechanizmy a okolnosti k tejto zmene viedli.

Principiálne vedie k náhlej a neprimerane vysokej aktivácii mozgu zvýšená mozgová aktivita spolu so spúšťačom či spúšťačmi. Vo veľmi krátkom čase sa uvoľní priveľa neurotransmiterov, predovšetkým hormón sérotonín zodpovedný za reguláciu bolesti a nálady, ale aj iné aktivujúce neurotransmitery. Mozog toto nadpriemerné vylučovanie neurotransmiterov nesprávne interpretuje ako reakciu orga­nizmu na otravu. Logickým dôsledkom je aktivácia ochranných mechanizmov, akými sú nevoľnosť a vracanie. Biologicky sú však neopodstatnené, keď­že neprimerane vysokú aktiváciu neurotransmite- rov nezapríčinila intoxikácia potravinami, ale nepri­merané spracovanie podnetu, takže ju nemožno znížiť vracaním.

Vznik aury

Vo zvýšenej miere vylúčené aktivujúce neurotransmite­ry môžu zároveň viesť k takzvanej spreading depressi­on, a to v tej oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie zmyslových podnetov. Spreading depressi­on znamená šíriace sa utlmenie (nervových buniek). Práve ono môže u pacientov s migrénou zapríčiniť symptómy aury. Pritom sú konkrétne nervové bunky najprv nadpriemerne aktivované a potom upadnú do štádia zníženej aktivity. Táto porucha nervových buniek a s ňou spojené nedostatočne prekrvenie sa šíri rý­chlosťou tri až šesť milimetrov za sekundu po určitej oblasti mozgu. Presne touto rýchlosťou sa šíria aj symptómy aury. Neuróny na hraničnej čiare pritom vysielajú impulzy ako divé, ale keď sa front posunie, upadnú do štádia letargie.

Najzreteľnejšie je to pri tom druhu aury, ktorú charakterizujú parestézie. Takáto aura sa začína naprík­lad mravčením v končekoch prstov. Za 30 – 60 mi­nút sa mravčenie rozšíri až na plece a uberá sa pri­tom cestou stanovenou porušenými nervovými bunkami mozgovej kôry. Mravčenie často zanecháva pocit necitlivosti, ktorý zodpovedá utlmenej aktivácii mozgových buniek a nakoniec sa, rovnako ako ostatné symptómy aury, stratí.

Prichádza bolesť

Spreading depression vedie k poruche koncentrá­cie elektrolytov (napr. minerálov ako magnézium) v bunkách a medzi bunkami. Následne sa aktivujú susedné receptory bolesti a sprostredkujú bolesť. Trvá 30 až 60 minút, kým sa tak uvoľnia mediátory zápalu, ktoré v cievach mozgových obalov spôso­bia neurogénny zápal. Keďže tento zápal – a s ním aj vnímanie bolesti – sa na cievach šíri, jeho dôsledky sa v priestore aj v čase sčítavajú. Migrenózna bolesť sa potom šíri rôznymi oblasťami hlavy a jej intenzita časom stúpa. Trvá to tak dlho, kým nezasiahnu kompenzačné mechanizmy organizmu. Patrí k nim odbúravanie neuotransmiterov, ktoré sa v počiatočnej fáze tvorili v neprimeranom množ­stve, a aktivácia telu vlastného systému na obranu proti bolesti. Môže trvať niekoľko hodín, v indivi­duálnych prípadoch aj dní, kým tieto mechanizmy vykompenzujú chybnú reguláciu centrálneho ner­vového systému. Keďže na začiatku záchvatu sa uvoľnilo priveľa neurotransmiterov, musia sa opäť odbúrať. Takéto rýchle odbúravanie však vedie k ich vyčerpaniu, záso­by sú prázdne, takže ich treba opäť doplniť. Bez transmiterov však mozog nedokáže viesť vzruchy, alebo ich aspoň nedokáže viesť správne. Celkové spracúvanie informácií v mozgu je teda poškodené. Jedným z následkov zápalu spôsobeného zvýšeným uvoľňovaním neurotransmiterov je aj aktivácia nervo­vých centier v mozgovom kmeni. Tak môže pacient pociťovať bolesť aj v nesúvisiacich orgánoch. Patria sem najmä svaly krku a ramien, ale aj oblasti lebky, ktoré nie sú priamo postihnuté neurogénnym zápalom.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *