Erytromelalgia

Erytromelalgia je pomerne zriedkavá funkčná porucha ciev charakterizovaná epizódami zvýšenia kožnej teploty na končatinách, sprevádzaného začervenením kože a pocitom pálenia v končatinách. Záchvaty sú spôsobené zvýšeným účinkom tepla. Ochorenie sa vyskytuje zvyčajne v strednom veku, niekedy však aj u detí,…

Esenciálna akrocyanóza

Esenciálna akrocyanóza je málo závažná vazomotorická porucha vyznačujúca sa symetrickým postihnutím rúk a nôh, niekedy aj nosa a uší. Postihnuté miesta sú červenomodrej, niekedy až slivkovomodrej farby. Koža je pritom hladká a vlhká. Ochorenie sa vyskytuje u obidvoch pohlaví, častejšie…

Aortálna stenóza

Aortálna stenóza (stenosis ostii arteriosi sinistri) znamená obštrukciu vývrhu krvi z ľavej srdcovej komory do ascendentnej časti aorty. Dôvodom obštrukcie tejto výtokovej časti ľavej komory môže byť: valvulárna aortálna stenóza – prekážka na úrovni semilunárnych chlopní aorty, supravalvulárna aortálna stenóza…

Chronické poreumatícké chlopňoyé chyby

Funkcia poškodenej chlopne zostáva problémom i po úspešnom operačnom liečení a vyžaduje kontinuálne a doživotné kontroly. Uzatvorená komisurotómia pre mitrálnu stenózu je paliatívna procedúra s nízkou operačnou mortalitou, ktorá odstráni symptómy na dlhý čas najmä u mladých pacientov s pružnou…

Komorová fibrilácia

Ide o nepravidelnú, nekoordinovanú a neúčinnú činnosť komôr, ktorá je najčastejšou príčinou náhlej srdcovej smrti. Vzniká pri čerstvom infarkte srdcového svalu, zakončuje paroxyzmus komorovej tachykardie, býva pri kompletnej AV blokáde, toxicko-infekčnom poškodení srdca pri myokarditíde, úraze elektrickým prúdom, po chinidíne,…

Sínusová bradykardia

Je to pravidelný alebo nepravidelný rytmus s frekvenciou pod 50/min. Vyskytuje sa u zdravých ľudí počas spánku, pri vagotónii, u trénovaných športovcov, pri hypotyreóze, zvýšení intrakraniálneho tlaku, reflexoch spomaľujúcich činnosť srdca, ako výsledok tlaku na sinus caroticus alebo očné bulby,…

Príznaky pri poruchách srdcového rytmu

Poruchy srdcového rytmu môžu byť asymptomatické alebo ich môžu sprevá­dzať: palpitácie, ktoré sa vyskytujú pri pravidelnom alebo pri nepravidelnom rytme srdca, zrýchlenej, normálnej alebo pri pomalej frekvencii srdca, intermitentné dyspnoe, intermitentná bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudníku, polyúria v záchvate…

Chronická (konstrikčná) perikarditída

Etiológia a patogenéza: Chronická perikarditída sa najčastejšie vyvíja po tuberkulóznom zápale perikardu, pri systémových a neoplastických ochoreniach a u uremických pacientov. Vzniká následkom zväzivovatenia perikardu. Vyvíja sa niekoľko rokov. Do perikardu sa často ukladá vápnik a vzniká pericarditis calcarea, čo býva…

Akútna perikarditída

Etiológia a patogenéza: Akútna perikarditída vzniká zväčša rozšírením patologického procesu z iných orgánov na perikard, a to: metastaticky – zanesením infekčného agensa (vírusy, baktérie, Mycobacterium tuberculosis, mykotický agens), zo zápalových procesov susedných orgánov (pleura, mediastínum, peritoneum), v dôsledku imunitných reakcií, ktoré…

Sínusoatriálna blokáda

Sínusoatriálna blokáda je porucha vedenia vzruchu zo sínusoatriálneho uzla cez sínusoatriálne spojenie do okolitého myokardu. stupeň sínusoatriálnej blokády ťažko diagnostikovať elektrokardiograficky, pretože akčný potenciál sínusu sa na EKG zázname neprejaví. stupeň sínusoatriálnej blokády sa prejavuje intermitentným prerušením vedenia vzruchu zo…

Zápalové ochorenia srdca

Zápalovým procesom môžu byť postihnuté prakticky všetky anatomické štruktúry srdca – endokard (endokarditída), myokard (myokarditída) a perikard (perikarditída). Zápalový proces často nebýva presne ohraničený, ale postihuje súčasne viaceré štruktúry – endomyokarditída, prípadne pankarditída. Podľa klinického priebehu môže zápalový proces prebiehať…

„Tichá“ forma ischemickej choroby srdca

Ak nastane nerovnováha medzi dodávkou a spotrebou kyslíka v myokarde, zmení sa hemodynamika, vzniknú metabolické následky a porucha v segmentálnych alebo globálnych komorových funkciách, a teda charakteristické zmeny na elektrokardiograme. To sa v klinike prejaví bolesťou na hrudníku či inými…

Reumatická endokarditída

Patrí k najčastejším formám endokarditíd v detskom a mladom veku. Je stále najčastejšou príčinou vzniku získaných chlopňových chýb. Čím v mladšom veku prekoná pacient reumatickú endokarditídu, tým dlhší čas prejde, kým sa zjavia príznaky hemodynámicky závažnej chlopňovej chyby; niekedy je…

Chronické bezbolestné formy ischemickej choroby srdca

Medzi chronické formy ischemickej choroby srdca sa zaraďujú ischemická choroba s fibriláciou predsiení a stavy po prekonaní infarktu myokardu s väčšími alebo menšími jazvami. Podľa veľkosti a počtu jaziev sa obmedzuje úmerne čerpacia schopnosť srdcového svalu. Rozsiahlejšie jazvy sa vydúvajú…

Myokarditída – Príznaky a Symptómy

Myokarditídy sú akútne zápalové ochorenia srdcového svalu charakterizované zápalovým infiltrátom v parenchýme alebo v interstíciu myokardu. Zápal môže postihovať izolovane srdcový sval alebo aj endokard, prípadne perikard. Myokarditídy patria k pomerne častým ochoreniam srdca. Postihujú predovšet­kým mladých ľudí, a to…

Nestabilná angina pectoris

Nestabilnú hrudníkovú angínu, označovanú aj ako akcelerovaná angina pectoris, intermediárny koronárny syndróm, predinfarktová angina, charakterizuje intenzívna bolesť lokalizovaná retrosternálne, trvajúca dlhšie ako 5 minút (veľmi často aj dlhšie ako 30 minút); je ľahšie provokovateľná. Vzniká nielen pri námahe, ale aj…

Príznaky infarktu myokardu

Asi 2/3 pacientov s čerstvým infarktom myokardu má charakteristickú bolesť často označovanú ako silnú, tiesnivú a skľučujúcu, hlbokú, visterálnu. Typická bolesť u pacientov s čerstvým infarktom myokardu je lokalizovaná retrosternálne s vyžarovaním do pliec, ľavej ruky alebo do obidvoch horných…

Brušná angína

Brušná angína sa prejavuje bolesťou, ktorá vzniká 15-30 minút po najedení sa, má kolikovitý charakter, je lokalizovaná v epigastriu alebo paraumbilikálne a trvá minúty až hodiny. Tieto bolesti sú zväčša dôsledkom porušenej perfúzie v riečisku a. mesenterica cranialis zúženej aterosklerotickým…

Kardiogénny šok

Šok pri čerstvom infarkte myokardu je druhou najzávažnejšou komplikáciou tohto ochorenia. V priebehu šoku kriticky klesá kapilárna perfúzia s následným zmenšením dodávky kyslíka na hodnoty nižšie, ako sú potreby výživy tkanív nevyhnutné na zachovanie integrity bunky. Kardiogénny šok vzniká v dôsledku…

Prinzmetalov variant  – angína

Prinzmetalov variant angina pectoris: Vyznačuje sa bolesťami na hrudníku, ktoré vzniknú v pokoji alebo počas normálnej aktivity a nie sú vyvolané námahou alebo psychickým stresom. Bolesť pri tomto type angina pectoris je zvyčajne výraznejšia a má dlhšie trvanie ako pri…

Porucha srdcového rytmu

Skoro 90 % pacientov s infarktom myokardu má poruchy srdcového rytmu. Toto percento ešte významnejšie stúpne u pacientov, ktorým sa vyvíja zlyhanie ľa­vého srdca alebo kardiogénny šok. Niektoré z arytmií sú sprievodným znakom, iné znamenajú vážne ohrozenie na živote. Medzi…

Angina pectoris – Hrudníková angína

Hrudníková angína (angina pectoris) je klinický syndróm charakterizovaný bolesťou na hrudníku zapríčinenou prechodnou ischémiou srdcového svalu. Záchvat angínovej bolesti na hrudníku je následkom zmenšenej dodávky kyslíka do myokardu či jeho zvýšenej spotreby, alebo vzniká pri súčinnosti obidvoch týchto faktorov. Z…

Syndrómy mozgových hemisfér a lalokov

Z anatomického a funkčného hľadiska sa rozlišuje pravá a ľavá he­misféra, z ktorých ľavá býva dominantná. Dominancia hemisfér určuje pravorukosť alebo ľavorukosť. Schopnosť reči je väčšinou lokalizovaná v ľavej hemisfére. Platí základné pravidlo: každá hemisféra riadi funkciu kontralaterálnej polovice tela.…

Syndróm intrakraniálnej hypertenzie

Syndróm intrakraniálnej hypertenzie. Vzniká pri poruche rovnováhy medzi tromi hlavnými intrakraniálnymi zložkami, ktorými sú mozog, cievy a likvor. Intrakraniálny tlak sa zvyšuje: -pri zväčšení intrakraniálneho objemu v dôsledku edému mozgu (nádor, absces, intrakraniálne krvácanie alebo infarkt, epidurálny alebo subdurálny hematóm),…

Mozočkový syndróm

Mozoček patrí k štruktúram v zadnej jame lebky, nasadá na mozgový kmeň a je krytý tentóriom. Anatomicky má nepárovú strednú časť – vermis a dve hemisféry. S kmeňom je spojený pomocou stopiek (pedunkuli; hornou stogkou s mezencefalom, strednou s Varolovým…