Chronická (konstrikčná) perikarditída

Etiológia a patogenéza: Chronická perikarditída sa najčastejšie vyvíja po tuberkulóznom zápale perikardu, pri systémových a neoplastických ochoreniach a u uremických pacientov. Vzniká následkom zväzivovatenia perikardu. Vyvíja sa niekoľko rokov. Do perikardu sa často ukladá vápnik a vzniká pericarditis calcarea, čo býva príčinou závažných hemodynamických porúch: srdce sa nemôže pre tvrdý obal adekvátne rozširovať v diastole, preto jeho minútový objem klesá, zvyšuje sa vénový systémový tlak a zjavujú sa príznaky stázy pred pravým srdcom.

Klinický obraz: Chronická perikarditída prebieha často veľa rokov bez manifestných príznakov. Medzi prvé subjektívne príznaky patrí stupňujúca sa dýchavica a celková fyzická slabosť. Pacient sa sťažuje na tlak v pravom podrebrí a zväčšovanie brucha. Fyzikálnym vyšetrením sa zistia oslabené až vymiznuté srdcové ozvy a prítomnosť včasnej diastolickej III. ozvy, ďalej zvýšená náplň krčných žíl, hepatomegália, ascites a opuchy dolných končatín. Pacienti prichádzajú často po predchádzajúcej neúspešnej kardiotonické j a diuretickej terapii. Býva vyznačený paradoxný pulz, pečeň máva tvrdšiu konzistenciu (kardiálna cirhóza pečene). Dlhotrvajúci priebeh spôsobuje kardiálnu kachexiu.

Pomocné vyšetrenia: Veľkú diagnostickú hodnotu má nález kalcifikátov v perikarde pri rtg. vyšetrení. Na EKG zázname sa zistí nízka voltáž a nízka alebo invertovaná vlna T vo väčšine zvodov. Časté bývajú poruchy vnútropredsieňového vedenia vzruchov, v pokročilejších štádiách býva na EKG zázname fibrilácia alebo flater predsiení. Diagnosticky pomôže polykardiografické vyšetrenie: zo systolických časových intervalov vidno skrátenie vývrhu ľavej komory. Echokardiografické vyšetrenie poskytuje dôležité informácie o hrúbke perikardu a jeho kalcifikácii.

Diagnóza a diferenciálna diagnóza: Diagnóza konstrikčnej perikarditídy sa opiera predovšetkým o typické príznaky pravostranného zlyhania srdca bez srdcového ochorenia. Závažné diagnostické informácie poskytuje rtg. vyšetrenie srdca, echokardiografia a katetrizácia srdca. Najčastejším diferenciálnodiagnostickým problémom býva dekompenzovaná cirhóza pečene (pacientom sa niekedy vykonávajú punkcie pečene pre výrazný a rýchlo sa zväčšujúci ascites). Kardiomyopatie možno odlíšiť echokardiografickým alebo inváznym vyšetrením srdca. Tuberkulózne a neoplastické chronické perikarditídy sa často neskoro diagnostiku­jú, preto pri etiologicky nevyjasnených perikarditídach sa odporúča ako metóda voľby anteriórna perikardektómia s možnosťou histologického a bakteriologického vyšetrenia získaného materiálu.

Terapia chronickej perikarditídy závisí do značnej miery od liečby základného vyvolávajúceho ochorenia. Často nemožno základné ochorenie podstatným spôso­bom dlho ovplyvniť (neoplastický proces, systémové ochorenie), preto sa pri exacerbácii aktivity perikardového procesu podávajú kortizonoidy (Prednison, 60 mg na deň) alebo indometacín (Indren, 3 razy denne 50 mg).

Pri tbc perikarditíde sa chronicky podávajú antituberkulotiká. Pri uremickej chronickej perikarditíde nepomáha ani zintenzívnenie chronického dialyzačného programu. Pri dokázanej konstrikčnej perikarditíde sa môže indikovať operačný výkon – perikardektómia.

Prevencia: Včasná diagnostika a účinná cielená liečba akútnej perikarditídy patria medzi najúčinnejšie formy prevencie konstrikčnej perikarditídy.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

captcha