Hnačka

Terapia: Cielená liečba príčiny hnačky v mnohých prípadoch nie je k dispozícii, preto sa používa podporná a príznaková terapia.

Náhrada tekutiny a elektrolytov: Ťažká hnačka ochudobňuje organizmus najmä o vodu, nátrium, chlorid, kálium a bikarbonát. Straty sa dajú nahradiť podávaním vhodného roztoku ústnou cestou. Pridanie glukózy v primeranej koncentrácii k roztoku elektrolytov zlepšuje absorpciu sodíka a vody.

Roztok sa úspešne vyskúšal u detí aj dospelých s dehydratáciou pri cholere a akútnej necholerovej hnačke. Chorý pije roztok ľubovoľne, až liter za hodinu. Dávenie zvyčajne prejde po úvodnej vnútrožilovej rehydratácii a nenarúša pitie roztoku. Iba pri prudkom dávení a pokračujúcej dehydratácii sa voda a elektrolyty nahrádzajú i. v. infúziou.

Diéta: Podáva sa šetriaca diéta, pri ktorej sa vylučujú pečené jedlá, jedlá vyprážané na tuku, ovocie a zelenina bohatá na celulózu, koreniny, káva, mlieko, ľadové nápoje a všetky jedlá, ktoré chorý neznáša. Znášanlivosť príjmu zvyšuje zriedkavejšie jedenie malého množstva jedla.

Antidiaroiká (protihnačkové lieky). Podanie dostatočnej dávky anticholínergika (atropín a atropinoidy) pred jedlom upokojí nepríjemné súrenie na stolicu po jedle.

Opiové deriváty sú dávno známe protihnačkové prostriedky. K nim pristupujú novšie látky s podobným účinkom (napr. difenoxylát). Kodeín a Reasec (difenoxylát s atropínom) obmedzujú súrenie, častosť a objem stolíc pri rozličných prudkých a zdĺhavých hnačkových ochoreniach. Účinok týchto látok sa vysvetľoval znížením propulznej aktivity čreva, čím sa znižuje častosť stolíc. Novšie sa ukázalo, že opiáty povzbudzujú aktívnu absorpciu chloridu, čím pôsobia proti sekrečnému účinku toxínov a hormónov. To by mohol byť hlavný mechanizmus ich protihnačkového účinku.

Opiáty sa nepodávajú chorým s ťažkou vredovou kolitídou a hroziacim toxickým megakólonom. Ich podanie môže predĺžiť trvanie hnačky pri červienke (šigelóze), azda aj pri hnačke vyvolanej druhými inváznymi baktériami a pri hnačke po antibiotikách. Opiáty sú riskantné pri chorobách pečene a sú kontraindikované u malých detí.

Antibiotiká pri akútnej a cestovnej hnačke sa zväčša nepodávajú. Pri ich použití vzniká riziko superponovanej hnačky alebo kolitídy. Pri ľahkom hnačkovom ochorení sa antibiotikum podá iba na základe pozitívneho mikrobiologického alebo parazitologického nálezu. U ťažko chorých, najmä s krvou alebo hnisom v stolici, je odôvodniteľné podanie antibiotika proti červienke (šigelóze), kým príde výsledok kultivácie stolice.

Pri viacerých druhoch hnačiek (aj neinfekčného pôvodu) účinkuje Endiform alebo Endiaron.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

captcha