Pneumokoková pneumónia

Etiopatogenéza: Pôvodcom je grampozitívny Streptococcus pneumoniae (Diplococcus pneumoniae, Pneumococcus). Vyvoláva primárnu lobárnu pneumóniu, ako aj sekundárnu bronchopneumóniu s exsudatívnymi zápalovými zmenami predovšetkým v alveolárnom priestore.

Epidemiológia: Pneumokoky sa prenášajú z človeka na človeka kvapkovou infekciou a patogénne sa správajú, až keď prekročia tzv. laryngovú bariéru, a to najmä u osôb so zníženou obranyschopnosťou a vo vyššom veku. U mladších osôb sa táto pneumónia vyskytuje zriedkavejšie a u detí málokedy. Najčastejšia je v zime a skoro na jar a jej výskyt sa podstatne zvyšuje v priebehu chrípkovej epidémie.

Symptomatológia: Vyznačuje sa náhlym začiatkom, triaškou, horúčkou 39-40 °C a ostrou pichavou alebo tupou bolesťou na postihnutej strane hrudníka. Dýchanie je rýchle, plytké a namáhavé. Výzor tváre je spočiatku nápadne bledý, neskôr rozpálený s lesklými očami. Hneď od začiatku je prítomný suchý, dráždivý kašeľ; neskôr chorý vykašle trochu väzkého, hrdzavohnedého, niekedy až krvavého spúta. Bolesť hlavy a celková vyčerpanosť sú prítomné od začiatku choroby. U polovice pacientov vzniká už v prvých dňoch herpesová vyrážka okolo úst. Na začiatku choroby počuť na konci hlbokého inspíria drobné, suché praskoty, krepitácie (crepitatio indux). Nad úplne nevzdušným pľúcnym parenchýmom je skrátený poklop, ostré, trubicovité dýchanie. Na konci choroby sa zjavujú drobné, zvučné praskoty (crepitatio redux). Fremitus pectoralis je zvýšený a bronchofónia zosilnená.

Pomocné vyšetrenia: V krvi je leukocytóza (12 000-40 000 v 1 jil) s posunom doľava a toxickými zmenami neutrofilov. Sedimentácia erytrocytov je značne zrýchlená. V spúte sa mikroskopicky aj kultivačne zistia grampozitívne diplokoky a po 3-4 dňoch choroby možno u 20-40 % chorých vypestovať pneumokoka z hemokultúry. Na rtg obraze je nad úplne nevzdušným parenchýmom plošný homogénny tieň strednej sýtosti, ktorého rozsah a lokalizácia závisia od postihnuté­ho laloka alebo segmentu.

Diagnóza a diferenciálna diagnóza: Diagnóza je na základe symptomatológie, typického fyzikálneho, rontgenového a laboratórneho nálezu ľahká. Potvrdí sa mikroskopickým a kultivačným nálezom pneumokoka v spúte, resp. v krvi. Diferenciálnodiagnosticky treba myslieť na tuberkulóznu etiológiu a rozlíšiť pneumokokovú pneumóniu od iných baktériových a ostatných pneumónií, čo je často klinicky veľmi ťažké až nemožné. Diagnózu pomôže určiť iba opätovné bakteriologické vyšetrenie spúta. Okrem toho treba myslieť najmä u detí na akútnu brušnú príhodu, ďalej na pľúcny infarkt, atelektázu so sekundárnou infekciou (pri nádoroch) a exsudatívnu pleuritídu.

Komplikácie: Bežne býva komplikáciou zápal pohrudnice, vážna komplikácia je pleurálny empyém, ako aj absces a gangréna pľúc. Srdcová slabosť býva u chorých vo vyššom veku s kardiopatiou, alebo ju vyvoláva toxická myokarditída.

Prognóza: Pri liečbe antibiotikami mladí ľudia nezomierajú; úmrtnosť sa zvyšuje vekom (u pacientov nad 60 rokov je 15 % a u vyše 75-ročných 25 %).

Pracovná schopnosť: Práceneschopnosť je dočasná a v nekomplikovaných prípadoch nemá presahovať 4-5 týždňov. Práceschopnosť sa nadobudne, ak je normálna teplota, fyzikálny nález na pľúcach, röntgenový a krvný obraz, krvný tlak, ak je upravená obehová činnosť a navrátená svalová sila.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

captcha