Príznaky infarktu myokardu

Asi 2/3 pacientov s čerstvým infarktom myokardu má charakteristickú bolesť často označovanú ako silnú, tiesnivú a skľučujúcu, hlbokú, visterálnu. Typická bolesť u pacientov s čerstvým infarktom myokardu je lokalizovaná retrosternálne s vyžarovaním do pliec, ľavej ruky alebo do obidvoch horných končatín, epigastria, krku, chrbta a do sánky.

Bolesť pri infarkte srdcového svalu sa opisuje ako zvieravá, rezavá alebo pálivá, inokedy ako ostrá. Často ju chorí označujú ako neobyčajne silnú, neznesiteľnú a spojenú so strachom zo smrti. Môže mať intermitentný charakter, keď sa silná bolesť strieda s krátkymi pauzami relatívneho uľahčenia, po ktorých nasleduje nové zosilnenie. Pri neveľkom infarkte myokardu je bolesť slabá a často sa prehliadne. Bolesť v oblasti srdca môže byť tranzitórna atypického charakteru. Aj tieto bolesti nás majú upozorniť na možný infarkt srdcového svalu najmä u tých chorých, ktorým už bola diagnostikovaná ischemická choroba srdca alebo mala určité prodrómy. Bolesť pri infarkte myokardu trvá zvyčajne dlhšie ako 30 minút, môže trvať niekoľko hodín a niekoľko dní. Bolesť neprestáva po nitroglyceríne ani po bežných analgetikách. Vo výnimočných prípadoch sa vyskytuje bolesť len v ľavej ruke na ulnárnej strane alebo na ľavom pleci. Bolesť môže byť lokalizovaná len v epigastriu a často sa zamieňa za bolesť brušného pôvodu. Často sa pozoruje iradiácia bolestí do viacerých miest. Charakter bolestivých pocitov v zónach vyžarovania sa zväčša líši od bolestí na mieste jej vzniku. Vyžarovanie bolestí do obidvoch rúk sa pozoruje asi 4 razy zriedkavejšie ako len do jednej ruky. Iradiácia do ľavej ruky sa zisťuje 25 ráz častejšie ako do pravej ruky. Čím silnejšia je bolesť v ľavej ruke, tým častejšie vyžaruje aj do pravej ruky. Vyžarovanie bolestí do obidvoch rúk je častejšie vo vyššom veku.

Intenzita bolestí nemá prognostický význam. Bolesť pri infarkte myokardu môže byť spojená s inými príznakmi, ktoré vyplývajú z poruchy prietoku krvi cez mozog a cez gastrointestinálny systém. Pri bolesti trvajúcej dlhšie sa môže zjaviť dýchavica a kašeľ ako prejavy slabosti ľavej komory.

 Nález pri čerstvom infarkte myokardu

Pacient s čerstvým infarktom myokardu má často zmenený výraz tváre, z ktorej sa zračí utrpenie z bolesti, nepokoj a strach. Často vidno ľahkú bledosť v dôsledku vazokonstrikcie arteriol po vyplavení katecholamínov, cyanózu, prípadne sfarbenie tváre do siva. Niekedy je viditeľná výraznejšia cyanóza ako príznak vyvíjajúcej sa insuficiencie ľavého srdca. Akrá sú chladnejšie a často vyrazí na pokožku (najmä čela) studený pot. U časti pacientov býva motorický nepokoj, inokedy prekvapuje motorický pokoj. Opis ťažkostí je spravidla vecný, krátky, bez teatrálnosti a často vyšetrujúci získava dojem ich disimulácie. Pre čerstvý infarkt myokardu nie sú spočiatku charakteristické zmeny pulzovej frekvencie. Krvný tlak môže byť na začiatku v dôsledku vyplavenia katecholamínov a následnej vazokonstrikcie mierne zvýšený. Stupňovaním slabosti kontrakcie v postihnutej časti myokardu krvný tlak klesá, najmä u hypertonikov. Pri palpácii prekordia možno u pacienta s čerstvým infarktom myokardu nahmatať na začiatku prekordiálnu pulzáciu, neskôr – ak sa vyvinie aneuryzma ľavej komory – systolickú pulzáciu smerujúcu navonok. Pri auskultácii srdca počuť oslabené ozvy srdca, môže byť prítomná patologická štvrtá, resp. patologická tretia ozva a paradoxné rozdvojenie druhej ozvy. Pri postihnutí papilárneho svalstva, resp. dilatácii ľavej komory sa zjaví stredný alebo neskorý systolický šelest. V priebehu vývinu infarktu myokardu lokalizovaného na prednej stene možno počuť perikardiálny trecí šelest ako príznak transmurálneho infarktu. Zvyčajne stúpa telesná teplota, ktorá v priebehu niekoľkých dní, ak nevzniknú komplikácie, klesá. V čerstvom štádiu infarktu myokardu sa zistia až v 90, resp. 100 % rozličné poruchy srdcového rytmu, najmä v prvých hodinách. Zväčša ide o komorové extrasystoly, môže sa však zjaviť aj komorová tachykardia, fibrilácia predsiení alebo pri postihnutí svaloviny septa AV poruchy vedenia I., II. a III. stupňa, ktoré majú lepšiu prognózu pri zadnom infarkte ako pri prednom infarkte.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

captcha