Rakovina žalúdka – príznaky – priebeh – liečba

Karcinóm žalúdka (carcinoma ventriculi) patrí celosvetovo k najčastejším zhubných nádorom (vyše 1/4 všetkých karcinómov). Veľmi často sa vyskytuje v Japonsku a v Latinskej Amerike západne od Ánd. Muži ochorejú dva razy častejšie ako ženy. Výskyt choroby má vo viacerých krajinách vrátane Slovenska mierne klesajúcu tendenciu. Príčiny tohto úkazu nepoznáme.

Príčina karcinómu žalúdka je neznáma. Činiteľom prostredia sa pripisuje oveľa väčší etiologický zástoj ako dedičnosti. Potomci Japoncov presťaho­vaných na Havajské ostrovy majú menej často karcinóm žalúdka ako v materskej krajine.

V etiológii sa pripisuje významná úloha stravovaniu, napr. spotrebe veľkého množstva údenín (ryby, mäso). V pokuse na zvieratách sa karcinóm žalúdka dá vyvolať ústnym podaním nitrozamínov. Tieto látky sa ľahko tvoria v žalúdku interakciou sekundárnych a terciárnych amínov s nitritmi (nitráty potravy sa premieňajú na nitrity). Potrebné amíny sa nachádzajú v mnohých potravinách a liekoch, kým nitráty a nitrity sa vyskytujú v potravinách, vo vode a v konzervač­ných prostriedkoch. Syntéza nitrozamínov má priaznivé podmienky v žalúdku s achlórhydriou, ktorý je osídlený baktériami. Táto atraktívna teória potrebuje overenie ďalším výskumom.

Predisponujúce činitele na vznik karcinómu žalúdka sú atrofia žalúdkovej sliznice, najmä pri zhubnej málokrvnosti, adenómové polypy žalúdka a stavy po resekcii žalúdka pre vred (10-20 rokov po operácii).

Patológia. Pre klinické potreby stačí zjednodušené rozdelenie karcinómov žalúdka na infiltrujúce, ulcerujúce a tumorové formy a ich kombinácie.

Karcinóm sa začína rovnako často v antre a v tele žalúdka. Malé zakrivenie postihuje častejšie ako veľké. Na kardii sa vyskytuje v 10-20 %.

Symptomatológia: Väčšina karcinómov žalúdka sa vyvíja pomaly, počas mesiacov až rokov, pričom vyvoláva iba nepatrné príznaky. Diagnostický ideál je zachytiť malignóm v tomto štádiu latencie, ktoré sa odhaduje na 7 až 10 rokov pred začiatkom infiltračného rastu. Vzhľadom na trvanie latentného štádia sa namiesto označenia skorý karcinóm odporúča názov povrchový karcinóm – sliznicový alebo podsliznicový (4-6 % nateraz diagnostikovaných karcinómov žalúdka).

Osoba s povrchovým karcinómom nemá charakteristickú anamnézu. Mierne príznaky sa prejavujú ako nepohoda alebo pobolievanie v nadbruší, ktoré sa často zjavuje intermitentne.

Pokročilé štádiá choroby sa prejavujú pocitom plnosti, tlaku až striedavej alebo stálej bolesti v nadbruší, ktorá súvisí alebo nesúvisí s jedením. Nechuť do jedenia sa dakedy kombinuje s odporom k určitým jedlám. U chorých sa prejavujú zmeny vo vyprázdňovaní stolice. Asi u štvrtiny postihnutých majú ťažkosti pseudoulkusovú podobu. Ťažobou a dávením sa prejavujú najmä nádory pylorickej oblasti, ale aj rozrastené nádory kdekoľvek na žalúdku. Dysfágia je hlavným príznakom nádorov kardie. Hmotnosť sa znižuje asi u 50 % chorých. Častá je slabosť a únava z málokrvnosti pre skryté krvácanie. Hemateméza a meléna sú zriedkavé. Ulcerovaný karcinóm zriedkavo perforuje.

Nástupné príznaky karcinómu žalúdka môžu byť už prejavom nádorových zavlečenín.

Menšina chorých má hmatateľný nádor v nadbruší. Zistenie je prognosticky nepriaznivé, ale nevylučuje možnosť terapeutickej resekcie. Chorý môže byť bledý a kachektický. Pri fyzikálnom vyšetrení sa starostlivo hľadajú prejavy ďalekých metastáz. Ich zistenie vylučuje kuratívny chirurgický výkon.

Skrytá krv v stolici býva asi u 80 % chorých, ak sa vyšetruje opakovane.

Diagnóza: Rozhodujúce vyšetrenie je röntgenografické a najmä fibrogastroskopické s biopsiou a odobratím materiálu na cytológiu.

Na dosiahnutie skoršieho diagnostického záchytu karcinómu žalúdka odporúča sa pridržiavať týchto zásad:

  1. myslieť na možnosť karcinómu žalúdka v kažkom prípade nadbrušných ťažkostí, ktoré počas pár týždňov úplne neprejdú,
  2. nedať sa v takom prípade odradiť od rtg alebo endoskopického vyšetrenia, aj keď sú ťažkosti mierne, celkový stav dobrý, palpačný nález, sedimetácia erytrocytov a krvný obraz normálny a tzv. vyšetrenie acidity ukázalo prítomnosť kyseliny,
  3. každý žalúdkový vred a nejasný rtg nález vyšetriť endoskopicky a biopticky,
  4. nestavať diferenciálnu diagnózu na pomeroch žalúdkovej acidity, pretože vysoká acidita nevylučuje karcinóm,
  5. žalúdkový vred kontrolne vyšetrovať endoskopicky a biopticky (nie rtg) po 4 týždňoch, a ak sa nezahojil, rovnako vyšetrovať každé 3 týždne,
  6. žalúdkový vred bez hojivej tendencie po 6 týždňoch, alebo nezahojený po 3 mesiacoch dať resekovať – aj pri benígnom histologickom náleze z biopsie,
  7. chýbanie ťažkostí nevylučuje karcinóm,
  8. kontrolovať prekancerózy: rastúce žalúdkové polypy odstrániť endoskopic­ky alebo operačne, myslieť na častosť karcinómu žalúdka pri pernicióznej anémii.

Terapia: Výhľad na vyliečenie poskytuje iba operačné odstránenie nádoru. Operabilita sa posudzuje najmä podľa toho, či sa zistia ďaleké metastázy. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri karcinómoch ohraničených na sliznicu. Chemoterapiou 5-fluorouracilom sa dosahuje regresia nádoru asi u 10 % chorých.

Posudzovanie práceschopnosti: Chorý je práceneschopný od zistenia choroby až do prípadnej úspešnej operácie. Inak ochorenie zapríčiňuje trvalú invaliditu.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *