Transplantácia obličiek

Transplantácia je ďalšou možnosťou liečenia terminálneho zlyhania obličiek a s dialýzou tvorí integrovaný dialyzačno-transplantačný program. Oblička (štep) sa odoberie živému alebo mŕtvemu darcovi a voperuje sa príjemcovi, ktorý pochádza z radov dialyzovaných pacientov podľa stanovených kritérií. Potrebné údaje o potenciálnych príjemcoch sú zhromaždené v počítači Intertransplantu. Členom tejto medzinárodnej organizácie je aj Slovensko. Pri transplantácii sa oblička darcu extraperiitoneálne do panvy príjemcu.

Prijatie darovanej obličky príjemcom vyžaduje, aby sa potlačila schopnosť imunitných mechanizmov zodpovedných za rozpoznanie vlastného a cudzieho tkaniva. Keď je darca identické dvojča, imunosupresia nie je potrebná. Pri alogénnom štepe sa bez imunosupresie nemožno zaobísť. Pri klasickej imunosupresii sa kombinuje prednizón a 6-azatioprín (Imuran, Azamun). Zlepšenie prežívania štepov umožnilo zavedenie imunosupresie cyklosporínom A (Sandimun) a jeho derivátmi a ďalších metód imunosupresie (ožiarenie lymfatického tkaniva, antitymycytové sérum, monoklonálne protilátky OKT 3).

Po úspešnej transplantácii je pacient nezávislý od liečenia umelou obličkou a môže sa vrátiť do normálneho života.

Všeobecný praktik má byť informovaný o komplikáciách transplantácie vznikajúcich mimo transplantujúceho pracoviska. Ide o:

  1. imunitné komplikácie, ktoré sa môžu zjaviť kedykoľvek v potransplantačnom období. Odlučovacia reakcia príjemcu proti darovanému štepu sa označuje ako rejekcia. Pri perakútnej rejekcii sa štep odlúči hneď po napojení na krvný obeh príjemcu. Prebieha v prítomnosti preexistujúcich cirkulujúcich cytotoxických protilátok. Akútna rejekcia je najčastejšia v priebehu prvých troch mesiacov po transplantácii. Príčinou je zníženie alebo vynechanie imunosupresívnej terapie alebo jej zlyhanie a prejavuje sa znížením diurézy, proteinúriou a stúpajúcou leukocytúriou. Chorý zoslabne, má horúčku a hypertenziu. Oblička sa zväčšuje, je tvrdá a bolestivá. Podozrenie na akútnu rejekciu vyžaduje okamžitú konzultáciu s pracoviskom, ktoré pacienta sleduje, a aplikáciu antirejekčnej dávky imunosupresív. Chronická rejekcia zvyčajne nereaguje na antirejekčné nárazy a postupne privedie chorého naspäť na dialyzačné stredisko. Podobný priebeh ako chronická rejekcia môže mať recidíva chronickej glomerulonefritídy v štepe;
  2. toxické komplikácie, ktoré sú dôsledkom podávania imunosupresív. Azatioprín má myelotoxické účinky a vyžaduje sledovanie krvného obrazu vrátane počtu leukocytov a trombocytov. Cyklosporin A má najmä nefrotoxické účinky, preto je nevyhnutné sledovať sérovú koncentráciu;

operačné komplikácie sú najčastejšie bezprostredne po transplantácii. Po prepustení z nemocnice je heterotopicky transplantovaná oblička prístupnejšia úrazu, pričom môže nastať ruptúra štepu alebo odtrhnutie močovodu. Po úraze podbrušia treba chorého dôkladne fyzikálne vyšetriť, kontrolovať diurézu a perifér­nu cirkuláciu. Pri podozrení na spomenuté komplikácie pacienta urýchlene transportovať na najbližšie urologické alebo chirurgické oddelenie;

  1. infekčné komplikácie, ktoré sú dôsledkom imunosupresie. Náchylnosť na infekciu stúpa pri otvorených poraneniach, drénoch, močovom katétri a po antirejekčných nárazoch imunosupresív. Okrem bežných infekčných agensov sa uplatňujú nezvyčajné fakultatívne patogény, ktoré sú v bežnej praxi zriedkavé: mykózy, protozoárne a vírusové infekcie (Herpes simplex a zoster, cytomegalovírus, Candida, Aspergillus, Toxoplasma gondi, Pneumocystis carini), často so smrteľným priebehom. Preto pri imunosuprimovaných pacientoch neváhať a poslať ich na pracovisko, na ktorom sú sledovaní!

Podľa potreby všeobecný odborník vie poskytnúť informácie o možnosti príbuzenského darcovstva obličky.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *