Vyšetrenie likvoru – hodnoty

Likvor sa na laboratórne vyšetrenie odoberá najčastejšie lumbálnou punkciou (LP). Pri podozrení na intrakraniálnu hypertenziu je potrebné pred LP uskutočniť vyšetrenie očného pozadia. Pri normálnom náleze nehrozí herniácia mozgových štruktúr do spinálneho kanála. LP sa robí v sede alebo ležiačky na boku s pokrčenými kolenami. Typickou polohou je flexia, tzv. mačací chrbát. Vpich ihly s mandrénom sa uskutočňuje po dezinfekcii kože medzi tŕne stavcov L4-L5, prípadne L3-L4 alebo L5-Sr Keďže miecha sa končí v úrovni Lx-L2, nikdy sa pri LP nepichá „do mie­chy“ ani sa „neodoberá miecha“. Po vybratí mandrénu sa zachytí voľne odtekajúci likvor do pripravených sterilných skúmaviek. Užitočnou in­formáciou je zmeranie likvorového tlaku pred jeho odobratím a po ňom. Po LP je vhodný 24-hodinový pokoj na posteli. Pacient sa normálne stra­vuje a môže prejsť na WC. U 10-20 % pacientov sa môže prejaviť tzv. postpunkčný syndróm s bolesťami hlavy a nauzeou po postavení sa. Môže oponovať šija – meningizmus. Je prechodný a zvyčajne ustupuje v priebehu týždňa po LP.

Likvoru je asi 150 ml, denná tvorba je 450-500 ml, takže sa obnoví denne asi trikrát. TVorí sa v chorioidálnych plexoch mozgových komôr a neustále cirkuluje cez foramen Monroi do III. komory, Sylviovým mokovodom do IV. komory a cez foramen Magendi a Luschkae do cerebelomedulárnej cisterny a distálne peri- medulárne do spinálneho kanála. Časť likvoru sa dostáva cez centrálny kanálik až do kónusu miechy. Najviac likvoru sa vstrebáva v subarachnoidálnych prie­storoch do venóznych sínusov cez klky arachnoidey (tzv. pacchionské granulácie). Menšia časť likvoru sa vstrebáva pošvami pozdĺž mozgových a miechových nervov do lymfatického systému. Normálny tlak likvoru v sede je do 200 mm H20 stĺpca, poležiačky 70-100 mm H20. Tlakom na krk (Queckenstedtova skúška) alebo tlakom na brucho (Stookeyova skúška) sa zisťuje cirkulácia lik­voru. Za normálnych okolností je likvor číry, bezfarebný, obsahuje do 15/3 bu­niek (mononukleárne bunky a lymfocyty), bielkovinu 0,15-0,40 g/l, cukry 2,2-4,2 mmol/1, chloridy 116-130 mmol/1.

V klinickej praxi sa rozlišujú 4 základné likvorologické syndrómy:

  • normálny likvor,
  • cytoproteínová disociácia (zmnoženie buniek pri normálnom množstve biel­kovín): napr. po punkcii, v začiatočných štádiách vírusových a bakteriálnych zápalových procesov CNS,
  • proteínocytologická asociácia (zmnoženie bielkovín aj buniek): napr. po trau­mách CNS alebo pri niektorých expanzívnych procesoch CNS, v neskorších štá­diách zápalových procesov CNS,
  • proteínocytologická disociácia (zmnoženie bielkovín): pri niektorých encefalitídach, sclerosis multiplex, pri tzv. kompresívnom miechovom syn­dróme.

Vyšetrenie likvoru ostáva dôležitou diagnostickou metódou v neuro­lógii, a to aj napriek svojej invazivite. Obavy pacientov pred LP sú po­chopiteľné, preto je nevyhnutný rozhovor s lekárom. Obavy z trvalých následkov po LP sú neopodstatnené. Neoceniteľnú pomoc poskytuje LP v prípadoch subarachnoidálneho krvácania, pri ktorom je aj terapeu­tickým výkonom (tzv. odľahčovacia punkcia). LP je nezastupiteľná v diagnostike zápalov CNS a PNS, v diferenciálnej diagnostike komatóz­nych stavov (intoxikácie, metabolické poruchy) a v diagnostike sclerosis multiplex.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

captcha