Chemické škodliviny

Podľa najnovších údajov na svete jestvuje asi 9 miliónov rozličných druhov chemikálií, pričom sa v odbornej literatúre každoročne opisuje bezmála pol milióna nových chemic­kých látok a ich zlúčenín. Pravda, viac ako tri štvrtiny zlúčenín registrova­ných za ostatné dve desaťročia sa cituje iba výnimočne; nemajú teda väčší praktický význam. Na človeka masovo pôsobí zhruba 5000 druhov chemikálií a z nich len vyše 500 sa uvádza v Medzinárodnom registri potenciálne toxických látok. Vieme však, že niet bezpečných chemikálií; sú len bezpečné spôsoby ich výroby a používania. Preto bezpečnostné opatrenia musia tvoriť nevyhnutnú súčasť operácií s chemikáliami pri ich vývoji a používaní, ako aj pri zneškodňovaní chemického odpadu.

Na svete sa ročne vyrába viac ako milión ton organických chemikálií a niekoľkokrát viac anorganických chemikálií. Niektorých ľudí prenasle­duje strach zo záplavy chemických látok a ich zlúčenín (tzv. chemofóbia). Chemikálie na jednej strane výrazne pozdvihli kvalitu a štýl života, no súčasne môžu človeka aj ohroziť. Poznatky o mnohých chemických lát­kach sú celkom nedostatočné, a pre­to často nevieme, aké riziká pre nás znamenajú. Skutočne nás obklopuje „more chemikálií”. Máme vážne dô­vody venovať im maximálnu pozor­nosť a zo všetkých spoľahlivých zdro­jov získavať podklady o ich výrobe, spôsobe použitia, pôsobení v život­nom prostredí a o prípadnej toxickosti. Súčasťou tejto pozornosti sa musí stať aj široká informovanosť verejnosti o chemických rizikách a preventívnych opatreniach pri vý­robe a praktickom používaní chemi­kálií. Riziká patria k životu, lenže treba ich skúmať, kontrolovať a znižovať na najnižšiu mieru. Týka sa to aj chemi­zácie života a práce človeka. Stáročná skúsenosť naučila člove­ka rozpoznávať látky, ktoré sú zjavne jedovaté, a toto poznanie sa rozšírilo aj na chemické látky v priemysle. Tu sa pri mnohých technologických pro­cesoch uvoľňujú do prostredia che­mické škodliviny vo forme prachu, dymov, výparov, plynov a smogu.

Olovo – v pracovnom prostredí sa s ním stretávame v podobe prachu a pár vo vyše 150 povolaniach, najmä v závodoch na akumulátory, pri výro­be a aplikácii olovnatých farieb, v zlievárňach olova, v hutách a sklár­stve. Do organizmu sa olovo dostáva pľúcami a tráviacimi ústrojmi. V krvi sa pripája najmä na červené krvinky, ktorými sa dostáva do rozličných orgánov. Ukladá sa prevažne v kos­tiach. Vylučuje sa najmä črevom, ďalej žlčou, materinským mliekom, menej slinami a potom. Otravy, ktoré bývali zväčša chro­nické (ochrnutie periférnych nervov v podobe „ruky pripravenej na bozk”), patria do histórie. Dnes sa stretávame zväčša iba so zvýšeným pôsobením (viac olova v krvi a v mo­či, znížené množstvo krvného farbiva). Ako proti prostriedok sa vžilo miestne odsávanie prachu a výparov, čistota pracovísk a úzkostlivá osobná hygiena.

Ortuť. – S ortuťou sa pracuje približne v 30 povolaniach (najmä elektrotechnika, výroba teplomerov, amalgámová elektrolýza alkalických chloridov, spracovanie farebných ko­vov atd’.). Kovová ortuť sa vyparuje už pri normálnej teplote a do organizmu sa dostáva pri práci pľúcami a vylučuje sa močom. V minulosti boli známe otravy prejavujúce sa najmä zápalmi ústnej dutiny, dráždivosťou a trasľavosťou. Prevencia sa zameriava na zame­dzenie vdychovania ortuťových pár (vetranie, umývateľné podlahy a odstránenie škár, zhromažďovanie or­tuti pod hladinou vody).

Oxid siričitý. – V priemysle vzni­ká pri výrobe kyseliny sírovej, papie­ra a celulózy, pri pražení pyritov; používa sa i na organickú syntézu. Najviac S0₂ sa uvoľňuje pri spaľova­ní uhlia v elektrárňach, teplárňach, kotolniach a domácich kúreniskách. Vyznačuje sa prudkým dráždivým účinkom na spojovky (slzenie a sčer­venanie) a na horné dýchacie cesty (kašeľ, skrátený dych, stiahnutie hr­tana). Týmto účinkom sa predchádza najmä nosením masky.

Sírovodík. – Riziko z otravy touto látkou je pri mnohých operáciách v priemysle (výroba viskózového vlákna, spracovanie ropy, cukrovary, celulózky). Vyplýva to zo skutočnosti, že v priemysle môže vzniknúť náhly výron tohto plynu, ktorý má vysokú mernú váhu, pričom vo vyšších kon­centráciách necítiť jeho zápach.

Pri miernej akútnej otrave vdycho­vaním dráždi spojovky a spôsobuje bolesti hlavy, nevoľnosť a slabosť, ktoré po niekoľkých dňoch doznieva­jú. Pri vysokých koncentráciách nastáva rýchle bezvedomie a smrť. Dô­ležitá je skorá pomoc postihnutému vo forme umelého dýchania. Zárukou účinnej prevencie je dôkladná vzduchotesnosť výrobných postupov a nosenie masky.

Oxid uhoľnatý. – Tvorí význam­nú súčasť plynných palív (svietiplyn 15 %, generátorový plyn 35 %, výfukové plyny benzínových motorov 6 %). V priemysle hrozí otrava všade tam, kde vznikajú a unikajú plyny, ktoré ho obsahujú (pri výrobe a po­užití plynných palív, v kotolniach a garážach, pri peciach, v baniach po explóziách, v chemickom priemysle atď.).

Oxid uhoľnatý preniká do pľúc, rýchlo sa vstrebe do krvi, kde sa viaže na krvné farbivo a vzniká karboxyhemoglobín. Príznaky otravy zahŕňajú podľa stupňa otravy najmä bolesti hlavy, závraty až bezvedomie. Pri pôsobení vo vysokej koncentrácii môže nastať smrť za niekoľko minút. Preto treba obmedzovať použitie plynov s CO, tesniť zariadenia a zais­tiť odsávanie, v zamorenom ovzduší používať filtre alebo dýchacie prístro­je, prípadne pretlakové kabíny. Organické rozpúšťadlá. – Ide o pestrú skupinu alifatických a aro­matických uhľovodíkov, alkoholov, aldehydov, ketónov, chlórovaných uhľovodíkov atď.

Škodlivé účinky prichádzajú do úvahy pri rozličných technologických postupoch (extrakcia tukov a olejov, strojárstvo atď.). Do organizmu sa dostávajú najmä vdychovaním, čiastočne i pokožkou; prenikajú do tkanív s vysokým obsa­hom tukov (centrálny nervový sys­tém, pečeň a kostná dreň). Väčšina rozpúšťadiel pôsobí na centrálny nervový systém (únava, bolesti hla­vy, závraty), niektoré z nich postihujú pečeň, obličky a krvotvorné orgány. V minulosti sa vyskytovali obávané chronické otravy benzénom (pokles počtu bielych krviniek a málokrvnosť. Dnes sa už nezjavujú ani chro­nické otravy sírouhlíkom pri výrobe viskózového vlákna, ktoré sa preja­vovali ťažkými duševnými poru­chami.

Dráždivé látky. – Ide o pestrú zmes organických a anorganických látok vo forme tekutín a prachu ktoré môžu účinkovať jedovato (napríklad rozličné kyseliny a zásady, alebo po istom časovom odstupe môžu spô­sobovať prejavy precitlivenosti. Po­škodenia pokožky prichádzajú do úvahy najmä na miestach styku s chemickou látkou alebo so znečis­teným odevom.

Ako sa chrániť pred chemickými škodlivinami?

Najdôležitejšou formou ochrany človeka sú opatrenia odstraňujúce alebo podstatne znižujúce znečiste­nie ovzdušia chemickými látkami tak, aby neutrpelo zdravie človeka. Tieto opatrenia sa uberajú viacerý­mi cestami. Týkajú sa náhrady mate­riálov (použitie toluénu ako rozpúšťadla namiesto benzénu), hermetizácie (utesnenia) výrobných zariadení, prirodzeného alebo umelého, celko­vého alebo miestneho vetrania správnej údržby a čistoty pracovísk (poriadok a čistota na pracovisku s základným predpokladom vysokej hygienickej a technologickej kultúry kontroly pracovného ovzdušia, zdravotnej kontroly pracovníkov na rizikových pracoviskách, ktoré sú určené príslušnými zákonnými ustanoveniami, a v niektorých prípadoch týkajú aj použitia osobných ochranných pomôcok.

Please follow and like us:

0