Cievny systém človeka

Cievny systém tvorí spoločne so srdcom neoddeliteľnú súčasť srdcovo-cievneho systému. Ak sa vynechajú lymfatické cievy, rozoznávajú sa dva zákadné typy ciev: tepny – artérie a žily – vény.

Tepny odvádzajú zo srdca:

  • odkysličenú krv do pľúc (pľúcne tepny),
  • okysličenú krv do celého tela (hlavné tepny tela).

Tepny musia vydržať a absorbovať tlakovú vlnu, ktorá vzniká pri srdcových sťa­hoch. Majú preto silné elastické steny. Steny tepny sa rozširujú v dôsledku rastú­cej sily počas systoly a vzápätí sa opäť sťahujú, aby urýchlili cestu krvi počas diastoly. Koncové úseky tepien tvoria sieť vlásočníc – kapilár. Keď krv vchádza do siete vlásočníc, jej tlak klesá.

Žily sú cievy, ktoré privádzajú do srdca:

  • okysličenú krv z pľúc (pľúcne žily),
  • odkysličenú krv z tela (hlavné žily tela).

Začiatočné úseky žíl tvoria sieť žiliek – venúl. Keď sa krv dostane do žíl, jej tok nie je prudký, ale pomalý, takže steny žíl môžu byť oveľa tenšie ako steny tepien. Správny tok žilovej krvi zabezpečujú žilové chlopne. Veľké množstvo žilových chlopní obsahujú žily horných, ale najmä dolných končatín.

Do pravej predsiene srdca ústi horná a dolná dutá žila. Privádzajú odkysličenú krv z tela. Z pravej komory vystupuje pľúcnica, ktorá vedie odkysličenú krv do pľúc. Krv sa v pľúcach okysličí a pľúcnymi žilami ide do ľavej komory srdca. Z ľa­vej komory vystupuje srdcovnica (aorta), ktorou sa krv pri sťahu komory vytlačí tepnami do jednotlivých častí tela. Vlásočnicami sa odovzdáva tkanivám kyslík a ži­viny. Potom sa krv zbiera do žíl a dutými žilami sa vracia do pravej predsiene. Rozoznáva sa malý a veľký obeh.

Veľký obeh (telový, systémový) sa začína v ľavej komore, z ktorej vystupuje srdcovnica. Tá sa postupne rozvetvuje na tenšie tepny a tepničky, ktoré sa v tka­nivách rozvetvujú na vlásočnicovú sieť. Z vlásočníc vznikajú spojením postupne hrubšie žily a žilové kmene, ktoré vedú žilovú – odkysličenú krv do pravej predsie­ne.

Malý pľúcny obeh vystupuje z pravej srdcovej komory. Pred oblúkom aorty sa pľúcnica delí na pravú a ľavú vetvu, ktoré vstupujú do príslušnej polovice pľúc, kde sa rozkonárujú a obklopujú pľúcne mechúriky. Tu sa krv okysličuje a oxid uhliči­tý sa vylučuje do vydychovaného vzduchu. Pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľa­vej predsiene.

Množstvo krvi, ktoré vypudzuje ľavá komora srdca do tepnového riečiska, je v pokoji pomerne stále. Prietok krvi jednotlivými tkanivami je však veľmi roz­dielny, pričom množstvo pretekajúcej krvi sa mení podľa úrovne látkovej výmeny v danom tkanive.

Rýchlosť prúdenia krvi závisí od celkového lúmenu ciev. Čím je väčší, tým je rýchlosť prúdenia menšia. Cievami krv preteká pulzujúcim, t. j. kolísavým prúdom. Pri tomto type prúdenia kolíše aj tlak prúdiacej krvi.

Pod krvným tlakom sa spravidla rozumie tepnový tlak, aj keď krv v žilách a kapilárach prúdi tiež pod určitým, ale oveľa nižším tlakom. Krvný tlak závisí pre­dovšetkým od troch faktorov:

  • od výkonu srdca čiže od veľkosti minútového objemu srdca,
  • od odporu cievneho riečiska čiže v podstate od lúmenu ciev a ich pružnosti,
  • od množstva cirkulujúcej krvi.

Krvný tlak sa v priebehu života mení. Všeobecne platí, že so zvyšujúcim sa ve­kom krvný tlak stúpa. Normálne hodnoty najmä systolického tlaku kolíšu v pomerne širokom rozpätí. Systolický tlak závisí predovšetkým od práce srdca – srdcového výdaj a. Diastolický tlak kolíše menej. Za hornú hranicu normy sa pokladá tlak 95 Torr. Závisí najmä od odporu periférnych ciev. Ak sa odpor zväčšu­je, zvyšuje sa aj diastolický tlak. Zvýšenie tlaku nad hodnotu 160/95 Torr sa po­kladá za hypertenziu, pokles tlaku pod hodnotu 95/60 Torr sa nazýva hypotenzia.

Stena väčších ciev má tri vrstvy:

  1. vnútornú vrstvu ciev tvorí výstelka zložená z plochých endotelových bu­niek, ktoré svojou stavbou zabezpečujú hladký a nezmáčavý vnútorný povrch ciev;
  2. strednú vrstvu cievnej steny tvorí hladká svalovina, ktorej bunky sú špirálovito a kruhovito usporiadané;
  3. vonkajší obal ciev je väzivový. Vo väzive je veľa elastických vláken, ktoré zvyšujú pružnosť cievnej steny. Väzivo je aj tkanivom, v ktorom prebiehajú nervy inervujúce hladkú svalovinu ciev. Jednotlivé druhy ciev sa líšia tým, že majú niektorú vrstvu viac alebo menej vyvinutú. Tepny a žily veľkej svetlosti majú všetky tri vrstvy.
Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *