Kedysi sa myslelo, že človek, ktorý prijíma základné živiny, vodu a niektoré nerastné, minerálne látky, už nič viac v potrave nepotrebuje. Ešte šťastie, že človek nie je najvhodnejší objekt na experimenty, inakšie by bol z takej stravy celkom určite zahynul. Pokusným zvieratám sa takáto strava podávala len niekoľko dní – potom zahynuli. Bol to zdanlivo jasný objav, a predsa trvalo dosť dlho, kým vedci zistili, o čo vlastne ide. Dlho sa vedelo len to, že normálna „prírodná strava“ nezanechávala nijaké následky. To bolo pred päťdesiatimi rokmi. Postupne sa zistilo, že napríklad samo mlieko stačí pokusné zviera zachrániť pred uhynutím. Neznámy faktor v mlieku dostal svoje meno. Pre tých, ktorí potajomky vylievali rybí tuk cez oblok do kvetinovej záhradky, lebo im z neho bolo na vracanie, alebo čo vypili celú fľaštičku naraz, aby mali pokoj, pre tých, čo dnes poľahky doženú deficit vitamínov jedinou injekciou, príhody o beri-beri, ohavnej chorobe jedákov ryže bez šupky, alebo o skorbute, ktorý znenazdajky vypukne medzi námorníkmi, živiacimi sa konzervami a morskými rybami, predstavujú už len legendy. Vitamíny dostali meno podľa toho, že predstavovali látky bezpodmienečne potrebné pre život. Neskôr ich rozdelili na tie, ktoré sa rozpúšťajú v tuku (A, D, E, K), a na tie, ktoré sa rozpúšťajú vo vode. Potom ešte zistili, že vitamín označený písmenom B je nejednotná látka a nazvali ho B-komplex. Vitamíny sú v potrave zastúpené pomerne v malom množstve, majú veľmi vysokú účinnosť a nedajú sa ničím nahradiť. Nedodávajú telu energiu, často ju však pomáhajú uvoľňovať. Veľmi často sú súčasťou enzýmov. Stručný prehľad vitamínov a ich dôležitosť pre život človeka vyplynie z nasledujúcich riadkov.
Vitamín A
Vitamín A sa nachádza v mlieku, vo vajíčkach a v rybacom tuku. V zelenine, najmä v mrkve, vyskytuje sa tzv. karotén, z ktorého vitamín A vzniká. Vstrebáva sa v tenkom čreve spolu s tukmi, čo znamená, že poruchy vstrebávania môžu vyvolať jeho nedostatok v tele. Má vzťah k videniu. Tyčinky a čapíky sietnice oka obsahujú rodopsín, bielkovinovú látku a farbivo, ktorého základ tvorí vitamín A. Pri jeho nedostatku sa adaptácia oka na tmu znižuje, pretože rodopsín, ktorý pri videní vzniká a opäť sa rozpadá, obnovuje sa len veľmi pomaly.
Nedostatok vitamínu A však môže zapríčiniť aj rozličné zmeny na koži, vysychanie rohovky a spojovky, zníženú odolnosť voči infekcii a pod.
Vitamín B
Vitamín B je rozpustný vo vode. Možno práve preto sa jednotlivé časti jeho komplexu nachádzajú takmer vo všetkých živých organizmoch – v baktériách, prvokoch, kvasinkách, ba aj v tele vyšších organizmov. Vitamíny komplexu B môžeme nájsť vo všetkých enzýmových systémoch, najmä v tých, ktoré sa zúčastňujú na okysličovacích procesoch. Väčšinu z nich môžu syntetizovať baktérie. Preto sa lieky, ktoré v črevách zabíjajú normálne črevné baktérie, musia podávať spolu s komplexom vitamínu B. Zdroje vitamínu B sú rozličné. Najčastejšie je to obilie, strukoviny a droždie. (Známa nevýhoda vymletej múky pred čiernou múkou nás poúča o tom, že sú aj v obilnej šupke.) Medzi ďalšie zdroje patrí mlieko, zelenina a mäso, najmä vnútornosti (pečeň). Úloha vitamínov komplexu B v ľudskom tele je rôznorodá. Vitamín tvorí súčasť enzýmov, ktoré pomáhajú nervovému systému zužitkovať glycidy, vitamín B12 reguluje dozrievanie červených krviniek v kostnej dreni a chráni nervové tkanivo, najmä tkanivo miechy. Vstrebáva sa v čreve spolu s tzv. vnútorným faktorom, ktorý sa nachádza v normálnej sliznici žalúdka. Jeho nedostatok spôsobuje zhubnú málokrvnosť. Ostatné menej známe vitamíny (amid kyseliny nikotínovej, pyridoxin, kyselina pantoténová, kyselina listová a riboflavin) pôsobia spolu s enzýmami a postupne zasahujú do premeny látok a energie v tele.
Vitamín C
Vitamín C je známy aj pod menom kyselina askorbová. Choroba z jeho nedostatku sa nazýva skorbut. Medzi zdroje vitamínu C patrí predovšetkým ovocie a zelenina. Rozpúšťa sa vo vode a veľmi rýchlo sa okysličuje, čím sa ničí jeho účinok. Neznáša ani varenie ani zásadité prostredie, sám je v chemickom zmysle kyselinou. Je teda veľmi labilný, ale našťastie je ho v prírode dosť. Pre zaujímavosť si ukážeme poradie ovocia a zeleniny podľa obsahu vitamínu C, ako to vo svojej knihe uvádza profesor Wright. Ovocie: čierne ríbezle, jahody, citrón, pomaranč, grapefruit. Málo vitamínu C je v brusniciach, slivkách, hruškách a vo väčšine druhu jabĺk. Zelenina: ružičková kapusta, karfiol, kapusta, rajčiaky. Málo vitamínu C je v šaláte, zeleri a v hubách. Zemiaky obsahujú pomerne málo vitamínu C, ale pretože spotreba zemiakov u nás je veľká, slúžia aj ony ako výdatný zdroj tohto vitamínu. Ďalej sa nachádza v kravskom mlieku. Najčastejším príznakom nedostatku vitamínu C je krvácavosť rozličného stupňa a z rôznych orgánov (najčastejšie z ďasien).
Vitamín D
Význam vitamínu D sa objavil v súvislosti s krivicou („anglická choroba“) u detí alebo s mäknutím kostí u dospelých. Z toho vyplýva aj jeho základný účinok. Zvyšuje vstrebávanie vápnika a fosforu z čreva a zlepšuje priame ukladanie týchto látok do kostí. Zdroje: Rybí tuk, vaječný žĺtok, živočíšne tuky a mlieko. Vzniká aj v koži po ožiarení ultrafialovým (slnečným) svetlom (ak svetlo preniká cez čistý vzduch).
Vitamín E
Vitamín E je rozpustný v tukoch. Najviac ho obsahujú pšeničné klíčky. Vyrába sa aj synteticky. Nedostatok vitamínu E u človeka sa zatiaľ nepozoroval. Základné poznatky sú zo živočíšnej ríše. Pretože každý z nás nemá rád pšeničné klíčky, dá sa predpokladať, že sa nachádza aj inde v prírode. U zvierat dokázali jeho priamy vzťah k plodnosti. Možno predpokladať, že podobný účinok má aj u človeka. Nazývame ho preto aj vitamínom plodnosti.
Vitamín K
Vitamín K je nepostrádateľný pri normálnom procese zrážania krvi. Pomáha v pečeni syntetizovať bielkovinovú látku, ktorej neprítomnosť alebo znížená hladina v krvi spôsobuje poruchy zrážania krvi. V prírode ho nachádzame v zelenine, obilí a v niektorých živočíšnych tkanivách. Niektoré mikroorganizmy, napr. črevné baktérie, ho syntetizujú podobne ako vitamín B. Črevné choroby a choroby pečene u človeka môžu teda znamenať nebezpečné krvácavé stavy.
