Dyslexia je zvláštna vývinová porucha čítania, ktorá sa prejaví, keď sa dieťa učí čítať a písať. Dyslektické deti majú problémy pri lúštení zmyslu grafických symbolov. 
Hoci ich sluch, zrak a manuálna (motorická) zručnosť vytvárať písmená sú v poriadku, mávajú ťažkosti pri chápaní písmen alebo slov v ich správnom poradí, alebo si mýlia niektoré písmená, napr. b a d alebo t a d. Dyslektici môžu nesprávne pochopiť slová, ktorých celkové zloženie je podobné, niekedy neregistrujú interpunkciu a čítajú monotónne a dosť často je ich pravopis nesprávny, no napriek tomu odráža zvukovú podobu slova (napr. ty namiesto ti, vlak namiesto vlk). Niekedy prehodia poradie písmen (napr. dube namiesto bude).
Hoci dyslektické deti vyzerajú nešikovné, ich inteligencia býva priemerná alebo nadpriemerná. Ak sa dyslexia nezistí a dôkladne nelieči, frustrácia, ktorá nastane pri učení, môže zapríčiniť poruchy správania a zbytočné citové napätie.
Možné príznaky
- Napísané slová majú prehodené písmená.
- Ťažkosti pri písaní slov
- Slabá schopnosť čítať (neschopnosť spájať ktoré dieťa práve videlo napísané, hlásky do slabík a slabiky do slov).
Čo možno urobiť?
Dyslexia nemusí znemožňovať vzdelávanie, ale ho sťažuje. Za predpokladu, že sa porucha zistí zavčasu a že dieťa budú správne viesť (a to aj v rámci normálnej školy) špecializovaní psychológovia a učitelia, malo by zvládnuť problémy pri čítaní a splniť štandardné požiadavky pri skúškach. Dyslektickým deťom možno pomôcť, ak sa kladie dôraz na ich neverbálne zručnosti a činnosti. Umocňovať treba najmä umeleckú a tvorivú stránku ich rozvoja, aby sa v budúcnosti nikdy nestali neistými a nevyvinulo sa u nich problémové správanie, ktorým takéto deti maskujú pocity menejcennosti.
Rodičia i učitelia musia tvrdošijne stáť za svojím presvedčením, ak sa im zdá, že inteligencia dieťaťa bola nesprávne podhodnotená alebo ak sa podľa nich nesprávne diagnostikoval nejaký problém zraku či sluchu. Dyslektické deti potrebujú povzbudzovanie a zvyšovanie sebadôvery.
