Funkcie miechy

Miecha je dôležitým reflexným ústredím, ktoré umožňuje veľa jednoduchých svalových výkonov, ako ukazujú rozličné šľachové reflexy. Podráždenie šľachových a svalových snopcov vyvolá vznik nervového vzruchu, ktorý sa vedie dostredivými nervovými vlák­nami zadnými koreňmi miechy do jej zadných povrazcov. miecha1Bočné vetvičky nervových vláken uložených v zadných povrazcoch mie­chy nadväzujú priamo alebo pomocou vmedzerených neurónov na motorické bunky predných rohov miechy, a tak na odstredivú dráhu. Motorické vlákna sa tak dostávajú prednými koreňmi miechy a ďalej miechovými nervami ku svalom. Takto sa uskutočňuje každý jednoduchý šľachový reflex, ktorý môžeme vyvo­lať tak, že neurologickým kladivkom klepneme na šľachu ľubovoľ­ného svalu v tele. Ak sú ústredie, dostredivá i odstredivá dráha tohto reflexného oblúka nepoškodené, príde odpoveď v podobe rýchleho jednorazového trhnutia.

Pretože vo väčšine prípadov poznáme umiestenie ústredí šľachových a svalových reflexov v mieche, ich posudzovanie je dôle­žitou diagnostickou pomôckou pri zisťovaní rozličných svalových a nervových porúch a predovšetkým na ich presnú lokalizáciu.

Priebeh miechových reflexov ovplyvňujú ostatné oddiely ústred­nej nervovej sústavy. Túto skutočnosť zistil ruský fyziológ I. M. Sečenov. Tvarovým podkladom tejto schopnosti je bezpro­stredné spojenie nižších ústredí s vyššími pomocou výstupných a zostupných dráh miechy a mozgu, ktoré realizujú podriadenosť nižších centier centrám vyšším. O tom svedčí veľa pokusov a nie­ktoré z nich si opíšeme. Reflexnú činnosť miechy môžeme dobre skúmať na tzv. reflex­nej žabe, ktorej odstrihneme mozog, aby neovplyvňoval reakcie miechy. Veľmi zložitým prejavom reflexnej činnosti miechy je schop­nosť protichodných pohybov končatín, pri ktorých je nevyhnutná flexia a extenzia. vyžadujúce striedavé ochabovanie antagonistic­kých svalových skupín.

Z pokusov na dekapitovanej žabe je zrejmý zákon sumácie a iradiácie. Zákon sumácie vysvetľuje jav, že jednotlivé podnety sú v mno­hých prípadoch neúčinné, ale keď nasledujú za sebou v určitej rýchlosti, vyvolajú podráždenie v plnom rozsahu. Sumáciu si mô­žeme rovnako vysvetliť tak, že sa spojí viac podprahových podne­tov a výsledkom je reakcia taká istá ako pri prahovom podnete. Zákon iradiácie vysvetľuje skutočnosť, že silné podráždenia sa v mieche rozširujú a zasahujú čoraz viac segmentov, takže sa pri odpovedi uvedie do činnosti viac svalových skupín.

Miecha je aj centrom mnohých dôležitých vegetatívnych re­flexov. V dolnej časti jej krčného oddielu je ústredie pre reflexné rozšírenie zreníc. Jeho podráždenie vyvolá rozšírenie zreníc i oč­nej štrbiny a zúženie ciev na rovnakej polovici tvári. V driekovom a krížovom oddiele miechy je niekoľko ústredí, ktoré regulujú vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka a genitálne funk­cie, ako sú stoporenie a ochabnutie pohlavného údu a reflexné uvoľnenie spermy. Miecha je nielen dôležitým reflexným ústredím na uskutočňo­vanie najdôležitejších reflexov, ktoré sa týkajú trupu a končatín, ale aj významným prevodovým zariadením. Jej biela hmota spro­stredkuje spojenie medzi nižšími a vyššími oddielmi a naopak. O význame prerušenia miechových koreňov a miechových nervov sme už hovorili. Teraz si na niektorých prípadoch poškodenia miechy objasníme význam bielej hmoty, ktorý je zrej­mý už z rozloženia nervových dráh v jednotlivých miechových povrazcoch.

Následky úplného preťatia miechy a jej oddelenia od mozgu sme už opísali. Keď pretneme miechu priečnym rezom nižšie, naprí­klad v hrudníkovej oblasti, môžeme pozorovať celý rad javov. Predovšetkým všetky oblasti umiestené pod rovinou rezu sa stanú necitlivými (anestéza) a bezbolestnými (analgéza), lebo príslušné vzruchy sa prerušenými výstupnými dráhami nemôžu dostať do mozgu, a preto ich nemôžeme ani pociťovať. Súčasne ochrnú všet­ky svaly pod rezom, teda predovšetkým svaly dolných končatín (paraplégia), lebo sa preruší pyramídová dráha a svaly nedostá­vajú nijaké vedomé popudy potrebné na činnosť. Na dlhý čas však zostávajú zachované reflexy, ktoré sa riadia z ústredí pod rovinou rezu, a to aj vegetatívne, pravda, zase s tým, že vlastnú vôľu pritom uplatniť nemožno. Preto vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka je celkom reflexné a závisí iba od stupňa naplnenia príslušného orgánu.

Veľmi zložitý obraz príznakov vzniká po prerušení jednej polo­vice miechy. Niektoré výstupné dráhy sa krížia, keď vstupujú na úrovni jednotlivých miechových segmentov do druhostranných miechových povrazcov, kým iné prebiehajú neskrížene. S podob­nými príznakmi sa často stretávame v nemocničnej praxi, a to u pacientov, ktorí utrpeli úraz a poranenie miechy.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *