Hlavové nervy

Hlavové nervy (nervi craniales) sa prevažne rozvetvujú v oblasti hlavy a krku. Označujú sa aj ako mozgové nervy (nervi cerebrales). hlavove-nervyMajú ústredia v najväčšom oddiele nervovej sústavy – moz­gu. Ich základná stavba je v podstate iná, ako na mie- chových nervoch. Niektoré hlavové nervy majú iba dostredivé nervové vlákna, a preto sú čisto senzitívne, iné iba odstredivé nervové vlákna a sú výlučne motorické. Nakoniec niektoré hla­vové nervy sú  podobne ako miechové – zmiešané. Jednotlivé nervové vlákna tvoriace hlavové nervy sa zakončujú v zoskupe­niach (zhlukoch) nervových buniek, ktoré sú uložené v mozgovom kmeni, alebo naopak vystupujú z nich. Tieto zoskupenia nervo­vých buniek označujeme ako jadrá hlavových nervov. Spôsob označovania jednotlivých hlavových nervov, ktorých je spolu 12 párov, nie je jednotný. Niekedy sa používajú ich vlastné názvy, inokedy sa jednoducho označia číslicami.

ROZDELENIE HLAVOVÝCH NERVOV

Hlavové nervy, ktorých je 12 párov, rozdeľujeme takto:

1 . pár: čuchové nervy (nervi olfactorii) vystupujú z čuchovej oblasti nosovej sliznice, prechádzajú riečicovitou platničkou ču­chovej kosti a vnárajú sa do čuchového oddielu mozgu.

  1. pár: zrakový nerv (n. opticus) sa začína receptormi sietnice oka. Vstupuje do lebky očnicovým kanálom a tu, pred podmozgovou žľazou, si vymieňa niektoré vlákna s druhostranným zrako­vým nervom a po skrížení vláken sa zakončuje v nižších zrako­vých oblastiach mozgu. Jeho poškodenie spôsobuje komplikované poruchy videnia.
  2. pár: okohybný nerv (n. oculomotorius).
  3. pár: kladkový nerv (n. trochlearis).
  4. pár: odťahujúci nerv (n. abducens). III., IV. a VI. pár sa často uvádzajú pod spoločným zjednodušeným názvom okohybné nervy, lebo všetky sú motorické a vstupujú do očnice. Privádzajú nervové vzruchy do svalov, ktoré uskutočňujú pohyby oka. Pri ich poškodení vznikajú rozličné formy škúlenia.

6  pár: trojklaný nerv (n. trigeminus) je zmiešaný, a ako hovorí názov, vzniká spojením troch vetiev. Prvá vetva privádza senzitívne vlákna od receptorov kože čela, hornej mihalnice a kore­ňa nosa. Aj druhá vetva obsahuje dostredivé vlákna, ktoré idú z receptorov tváre, vonkajšieho nosa, podnebia a zo zubov čeľuste. Iba tretia vetva je zmiešaná. Dostredivé vlákna vystupujú z receptorov sánkovej oblasti, jazyka a spánkovej ob­lasti. Odstredivé motorické vlákna sú určené pre žuvacie svaly. Dráždenie senzitívnych vetiev trojklaného nervu sa prejavuje úpornými bolesťami, známymi ako bolesti zubov. Pri chronickom dráždení vzniká neznesiteľná bolesť zvaná neuralgia trigemini.

7  pár: tvárový nerv (n. facialis) je čisto motorický. Prebieha zložitým kanálikom spánkovej kosti, vstupuje do príušnice a vetví sa vejárovite ku všetkým mimickým svalom hlavy. Po­škodenie tvárového nervu sa prejavuje stratou mimiky na jednej polovici tváre.

  1. pár: polohovosluchový nerv (n. statoacusticus) je dostre­divý. Privádza vzruchy zo sluchového a statického ústroja vnútor­ného ucha do nižších sluchových a statických centier mozgového kmeňa.
  2. pár: jazykovohltanový nerv (n. glossopharyngeus) je zmie­šaný. Dostredivé vlákna prichádzajú zo sliznice jazyka, podneb­ných oblúkov a hltana. Do mozgového kmeňa privádzajú vzruchy z chuťových receptorov ústnej dutiny. Odstredivé motorické vlák­na sú pre svaly hltana.
  3. pár: blúdivý nerv (n. vagus) je zmiešaný a pomenovanie do­stal podlá svojho zložitého priebehu. ,,Blúdi“ po rozličných duti­nách tela, zostupuje z krku do hrudníkovej dutiny a končí sa až v brušnej dutine. Dostredivé vlákna prichádzajú z receptorov tráviacej rúry a dýchacích orgánov, odstredivé vlákna sa končia vo svalstve uvedených ústrojov.
  4. pár: vedľajší nerv (n. accessorius) je prevažne motorický a inervuje niektoré svaly krku: ohýbač hlavy a lichobežníkový sval.
  5. pár: pod jazykový nerv (n. hypoglossus) je čisto motorický. Vystupuje z predĺženej miechy a inervuje svaly jazyka.
Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *