Hluchota, čiastočná alebo úplná, je zvyčajne buď dôsledkom vrodenej poruchy, t. j. prítomnej pri narodení, alebo ochorenia dieťaťa počas prvých šiestich týždňov života. 
Obvykle existujú určité zvyšky sluchu, takže za predpokladu skorej diagnózy je možné rozvíjať reč s použitím pomôcok pre nepočujúcich a stimuláciou hmatu a zraku. Strata sluchu môže nastať taktiež kvôli ušnému zápalu, napr. následkom výpotku v strednom uchu, zápalu stredného ucha alebo nahromadenia mazu vo vonkajšom zvukovo- de. Pre rodičov je problematické rozpoznať, či je ich dieťa hluché alebo nie. Najmä nie je ľahké zbadať hluchotu u novorodenca a nemluvňaťa: všetky deti totiž vydávajú do šiestich mesiacov života rovnaké zvuky a zdá sa, že hluk ich v tomto veku veľmi nevyrušuje. Po uplynutí približne štyroch až šiestich mesiacov však hluché deti začínajú byť tiché a nedžavocú ako normálne nemluvňatá, pretože ich nestimuluje ani vlastný hlas a ani hlasy iných ľudí.
Je to vážne?
Ak dieťa dobre nepočuje, bude pre neho oveľa ťažšie naučiť sa hovoriť. Značnú časť detskej reči si totiž deti osvoja prv, než začnú hovoriť. Preto čím dlhšie trvá hluchota, tým väčšmi sa oneskorí komunikovanie. Vývin reči môže narušiť dokonca aj čiastočná hluchota.
Čo by sme mali urobiť najprv?
Keď bude mať dieťa odvrátenú hlavičku, vyskúšajte mu sluch. Vydávajte pomerne hlasné zvuky a dávajte pritom pozor, či sa otočí. Dbajte však, aby vás dieťa nevidelo. Ak bude na zvuk reagovať, stišujte postupne jeho intenzitu a všímajte si, kedy prestáva počuť.
Nemali by sme sa obrátiť na lekára?
Pri podozrení na poruchu sluchu vyhľadajte čo najskôr ošetrujúceho lekára. Okamžitá konzultácia u lekára je potrebná vtedy, ak dieťa prekonalo zápalové ochorenie ucha, po ktorom zistíte určitý stupeň straty sluchu.
Čo pravdepodobne urobí lekár?
Ošetrujúci lekár urobí bežné skúšky sluchu a ušné vyšetrenie. Ak zistí u dieťaťa sluchové problémy, pošle ho k odborníkovi na ušné, nosové a krčné choroby, ktorý pomocou audiometrických testov určí rozsah hluchoty. Vo väčšine prípadov postihnutý dostane sluchovú pomôcku, ktorá sa môže používať už od šiestich mesiacov veku. Táto pomôcka sa zvyčajne vkladá do oboch uší, a to aj vtedy, keď je postihnuté iba jedno. Lekár vám taktiež poradí, ako sa máte s dieťaťom rozprávať.
Ak je hluchota následkom opakovaných zápalov stredného ucha, dieťaťu bude pravdepodobne treba operatívne zaviesť do ucha špeciálne trubičky z plastov, ktorými bude odtekať tekutina spôsobujúca sluchový problém.
Ako môžeme pomôcť sami?
Neznepokojujte sa, ak dieťa zostane ticho ešte aj o niekoľko mesiacov po zavedení sluchovej pomôcky. Niekedy trvá dlhší čas, kým sa naučí vytvárať vlastné slová pomocou tých, ktoré počuje.
So sluchovo postihnutým dieťaťom komunikujte čo najzrozumiteľnejšie a dbajte o to, aby s ním hovorili zreteľne aj ostatní. Nikdy však nekričte.
Ak dieťa chodí do školy, malo by sedieť v niektorej z predných lavíc, aby jeho sluchové postihnutie ovplyvňovalo čo najmenej školské výsledky.
