Poznáme päť foriem primárnej a mnohé formy sekundárnej hyperlipoproteinémie (HPL). HPL je syndróm, pri ktorom sa vyskytujú benígne klinické znaky na koži, mihalniciach, šľachách (xantelazma, xantómy) a na rohovke, ateroskleróza a laboratórny nález zvýšenia jednej alebo viacerých skupín lipoproteínov krvnej plazmy.
Z klinických znakov sa pri I. type HPL vyskytujú eruptívne xantómy, arcus lipoides corneae, hepatosplenomegália, pankreatitída a bolesti brucha.
Pri II. type HPL sa zjavuje xantelazma na mihalniciach, xantómy na šľachách extenzorov (ruky, pätová šľacha, tuber tibiae), predčasný nález arcus lipoides corneae a aterosklerózy.
Pri III. type HPL sú oranžovožlté xantómy v záhyboch kože na dlaniach, eruptívne xantómy, predčasný nález arcus lipoides corneae a aterosklerózy na vencovitých a periférnych tepnách.
Pri IV. type HPL sú eruptívne xantómy, obezita a predčasná ateroskleróza, bepatosplenomegália, porušená glu- kózová tolerancia a niekedy kolikovité bolesti brucha.
Pri V. type HPL sa vyskytujú bolesti brucha a eruptívne xantómy.
Medzi najčastejšie príčiny sekundárnej HPL patria diabetes mellitus, hypotyreoidizmus, nefrotický syndróm, dysproteinémia pri viacnásobnom myelóme, lu~ pus erythematosus, choroby pečene, alkoholizmus, obezita, strava bohatá na cholesterol, urémia, akútne in- termitentné porfýrie a i. Z liečiv sú to najmä kortikosteroidy, estrogén, betablokátory zvyšujúce triacylglyceroly a tiazidové diuretiká zvyšujúce cholesterol i tri acylglyceroly.
Lipoprotein s vysokou hustotou (HDL) vzniká v pečeni a v čreve. Dôležitý je pri prenose cholesterolu z periférnych tkanív do pečene. Nezúčastňuje sa na vzniku aterosklerózy, skôr sa mu pripisuje ochranný účinok proti jej vzniku. Ženy majú vyššiu hladinu HDL‘2 než muži. Medzi faktory, ktoré zvyšujú hodnoty HDL, patria estrogény, prazosín, fenobarbital, kyselina nikotínová, fenytoín, terbutalín, ako aj alkohol, cvičenie a pokles telesnej hmotnosti. Pri stanovení exaktnej diagnózy je dôležité vyšetriť lipidový profil nalačno i HDL-cholesterol.
Hypercholesterolémia zapríčinená zvýšenými hladinami HDL-cho’lesterolu sa nemusí liečiť. Naopak hypercholesterolémia zo zvýšených hodnôt LDL-cholesterolu (s nízkou hustotou) a znížených hodnôt HDL-cholesterolu vyžaduje agresívnu liečbu. Zvýšenú pozornosť treba venovať odberu krvi na laboratórne vyšetrenie. Má sa robiť nalačno, 10 – 15 hodín po poslednom jedení. LDL – cholesterol je z prognostického hľadiska významnejší pre aterosklerózu než celkový cholesterol.
Diagnóza hyperlipoproteinémie sa robí zvyčajne podľa anamnézy, fyzikálneho nálezu, vzhľadu vzorky plazmy, ktorá sa cez noc v chladničke ustálila, a z vyšetrenia hladín lipoproteínov. Vylúčiť sa musia sekundárne príčiny hyperlipoproteinémie.
HPL sa jednoznačne uznáva za rizikový faktor aterogenézy v populácii, ale nie je jasné, aké hladiny vyžadujú liečbu. Aj keď je liečba indikovaná bez ohľadu na vek, predpokladaný zisk vždy musí prevýšiť riziko liečby.
Aj keď sa hodnoty tukov v krvi ťažko znižujú len diétou, táto forma liečby sa odporúča prednostne. Zníženie energetickej hodnoty stravy upravuje telesnú hmotnosť obéznych. Obsah tuku v strave sa redukuje na 15 – 20%. Obsah sacharidov má tvoriť 65 – 70 % energetickej hodnoty. Bielkoviny, predovšetkým rastlinné, tvoria asi 25 % hodnoty stravy. Obsah cholesterolu v strave sa redukuje na 300 mg/deň, prípadne až na 100 – 200 mg/deň (bežná strava obsahuje asi 500 mg). Nasýtené tuky sa nahrádzajú nenasýtenými v pomere menej ako 1, prípadne až 0,3. Obmedzuje sa príjem alkoholu, najmä u pacientov so zvýšenou hladinou tri- acylglycerolov. V znižovaní hladín tukov v plazme je prospešný zvýšený príjem vláknin.
Ak liečba diétou nestačí, podávajú sa aj medikamenty. Najčastejšie sa ordinujú kyselina nikotínová a klofibrátový rad, ako aj cholestyramín, D-tyroxín, beta-sito- sterol, Norethiadron, Meninolin a iné.
Napokon treba zdôrazniť, že primárnu i sekundárnu prevenciu komplikácií HPL napomáha správna životospráva a stravovanie, primerané telesné cvičenie, telesná práca a redukcia obezity.
