Ibiš lekársky – Althaea officinalis

Proskurník lékařský

Keď táto vysoká, statná rastlina rozkvitne, hneď skrášli každú záhradku. Aj keď sa pôvodne pestovala iba na liečebné účely, dnes sa často vysádza ako okrasná rast­lina. Vo voľnej prírode takmer nerastie, preto si ju musíme vypestovať, najlepšie zo semena.Ibis-lekarsky

Na liečebné ciele využívam celú rastlinu – listy, kvety aj koreň, ktorý je najúčin­nejší. Kvety a listy zberám, keď rastlina začína kvitnúť, vždy za slnečného dňa, krát­ko predpoludním. Vtedy sú jeho biele až slaboružové kvety pekne otvorené a poskytujú prvotriednu drogu. Koreň neumývam, iba ho očistím kefkou, hneď posekám a až potom usuším. V lekárni sa droga predáva, ale dostať ju zriedka, preto sa ňou pred každou zimou dostatočne zásobím.

Podobné, takmer rovnaké účinky má aj príbuzný ibiš ružový, mohutná dekoratív­na rastlina s krásnymi veľkými kvetmi, ktorých farba sa mení od bieloružovej až po fialovočiernu. Vídavam ho v mnohých okrasných záhradkách a možno len málo ich pestovateľov vie, aké dobré služby im táto rastlina môže poskytnúť. Pri zbere kvetov platí zásada, že čím sú tmavšie, tým je ich liečivá sila väčšia.

Latinský názov ibiša, odvodený od gréckeho althaino – uzdravovať, svedčí o jeho liečebnej popularite už v staroveku, keď ho považovali za všemocný liek. Obsahuje veľa slizovitých látok, čo ho v dnešnej praxi predurčuje na liečenie priedušiek a ce­lého dýchacieho ústrojenstva. Je prvotriednym liekom proti kašľu, čiernemu kašľu a kataru priedušiek – pri tomto ochorení pôsobí veľmi účinne, zvlášť u detí. Na tie­to choroby ho používam väčšinou v kombinácii s inými podobne pôsobiacimi rastli­nami. Jeho slizovité látky chránia sliznicu pred dráždením, preto sa osvedčil aj ako prísada do čajových zmesí proti vredom žalúdka a dvanástnika. Ibiš nikdy nevaríme, ani nezalievame horúcou vodou, lebo teplom sa najúčinnejšie slizové látky ničia. Najlepšie je použiť vlažný macerát, ktorý pri kombinácii s inými bylinami prilejeme do vychladnutého čaju.

V silnejšej koncentrácii sa ibišový čaj používa aj ako kloktadlo a na výplachy úst­nej dutiny pri rôznych zápaloch, vriedkoch a pod., možno ho tiež pridať do kúpeľa pri kožných ekzémoch.

Čajová zmes na vred žalúdka a dvanástnika:

koreň ibiša 5 (dielov)
vňať zemežlče 3 (diely)
list benedikta  5
vňať kapsičky 3
rozdrvený koreň kostihoja 4 (diely)
vňať očianky 3
kvet rumančeka  3
koreň puškvorca  3

Dve lyžice zmesi dáme do 1/2 1 vlažnej vody a necháme macerovať 6-8 hodín. Odlejeme asi 3 dl macerátu a zvyšok asi 1 minútu povaríme. Po vychladnutí obe zložky zmiešame, pridáme 20 kvapiek arnikovej tinktúry a pijeme po dúškoch počas celého dňa. Účinok môžeme zlepšiť tzv. otáčavou metódou. Ráno nalačno vypijeme cca 2 dl čaju, ľahneme si a ležíme na chrbte 5 – 10 minút. Potom sa na rovnaký čas otočíme na ľavý, potom na pravý bok a nakoniec na bru­cho, čím umožníme prístup čaju na všetky miesta žalúdka.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *