Koža človeka

Koža pokrýva celý povrch tela a čo do plochy je to najväčší orgán v tele. kozaOddeľuje vnútorné prostredie organizmu od vonkajšieho, a preto jej pripadajú mnohé, možno povedať, životne dôležité funkcie:

  1. Má obrannú úlohu. Chráni nižšie uložené orgány pred mechanickými, chemickými a tepelnými škodlivinami, pred žiarením, napríklad ultrafialovým.
  2. Koža má samostatnú obrannú vlastnosť, podobnú krvi. Pomocou nej chráni organizmus najmä proti vniknutiu baktérií z vonkaj­šieho prostredia.
  3. Je sídlom dôležitých zmyslov, ktoré slúžia na vnímanie bo­lesti, dotyku, chladu a tepla. Takto umožňuje dôležitý kontakt s okolitým prostredím.
  4. Koža sa zúčastňuje na regulácii telesnej teploty, a to najmä pomocou reakcie ciev (rozšírenie alebo zúženie) a pomocou pot­ných žliaz.
  5. Je zásobným orgánom. Uskladňuje tuk ako rezervnú – zá­sobnú energetickú látku. Okrem toho uskladňuje krv a vodu, nie­ktoré anorganické soli a provitamín D.
  6. Má vstrebávaciu schopnosť. Táto vlastnosť sa v medicíne vy­užíva už dávnejšie, lebo pri rozličných chorobách sa vtierajú masti rozličného zloženia do kože. Z nej potom prechádzajú do krvi a do celého organizmu.
  7. Má vylučovaciu schopnosť. Nepretržite vylučuje vodu v ma­lom množstve. V horúcom prostredí sa však množstvo vylúčeného potu zvýši až na 5 – 8 litrov denne, ba i viac. Tak sa vylučujú i nie­ktoré anorganické látky, najmä chlorid sodný, kysličník uhličitý, j organické látky, ako močovina a kyselina močová. Koža ne­pretržite vylučuje maz, ktorý ju v tenkej vrstve pokrýva, robí ju jemnou a elastickou a súčasne odolnou proti veľkému presiak­nutiu vodou.
  8. V koži sú uložené ďalšie orgány, ktoré označujeme ako ved­ľajšie (prídatné) orgány kože, napríklad nechty, vlasy, chlpy a kožné žľazy.
  9. Koža sa skladá z troch vrstiev: pokožky, zamše a pod­kožného tkaniva.

Pokožka

Vrchná vrstva zvaná pokožka (epidermis) je z viacvrstvového plo­chého epitelu. Najpovrchovejšie bunky odumierajú. Odumreté bunky obsahujú keratín, bielkovinu, ktorá je zo všetkých bielkovín najmenej rozpustná vo vode. Preto je koža takmer ne­priepustná pre vodu. Najpovrchovejšia vrstva svojimi vlastnosťa­mi chráni organizmus pred mechanickým, tepelným alebo che­mickým pôsobením. Nepretržite sa odlupuje. S odlúpanými bun­kami stráca i baktérie a takto sa stále očisťuje.

Hlbšie vrstvy pokožky obsahujú kožný pigment, ktorý s cievami dáva koži farebný tón. Keď je pigmentu viac, koža je tmavá, keď ho je menej, je bledá. Albinizmus je zavinený tým, že pigment úplne chýba. Pigment sa v koži rozmnožuje na­príklad pôsobením slnečných lúčov. Takto koža chráni nižšie ulo­žené bunky pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Bunky hlbšej vrstvy majú vyšší tvar, intenzívne sa delia, a tak dopĺňajú povrchové bunky, ktoré sa odlupujú. Bezjadrové keratinizované, teda povrchové bunky tvoria akési súvislé listy.

Zamša

Zamša (corium) je väzivová časť kože, zložená z tkaniva bohatého na väzivový bunky, v ktorom prebiehajú rozličnými smermi po­četné väzivové elastické vlákna. Vlákna zaručujú pevnosť, pruž­nosť a rozťažnosť kože.

Hranica medzi pokožkou a zamšou je vlnovitá. Smerom k po­kožke vysiela zamša výbežky, tzv. papily – bradavky. V nich sú uložené početné nervové zakončenia, ktoré sú citlivé na dotyk, tep­lo, chlad, bolesť a pod. Na prstoch ruky tvorí zamša medzi papilami súvislé valy, ktoré sa na povrchu kože javia ako rozmanité čiary a kresby. Tieto kresby sú na bruškách prstov celý život rov­naké, často sa i dedia a majú význam v kriminalistike pri určo­vaní totožnosti a v súdnej medicíne, napríklad pri určovaní otcov­stva. V zamši je veľké množstvo krvných ciev, ktoré prechádzajú v papilách do bohatých kapilárnych sietí. Kapiláry zásobujú živi­nami nielen zamšu, ale aj pokožku (epidermis). Je známe, že od­trhnutá pokožka nekrváca. Hojné krvácanie z kože sa zjavuje po tých poraneniach, ktoré zasahujú do zamše.

Podkožné tkanivo

Podkožné tkanivo (subcutis, tela subcutanea) je riedke väzivo bo­haté na tuky. Pripevňuje kožu o povrchovú pokrývku – fasciu pomocou pevných pruhov väziva. Umožňuje veľkú pohyblivosť kože vo vzťahu k podložke, o ktorú je pripevnená.

Množstvo tuku v podkoží kolíše. Tukový vankúšik na niektorých miestach predstavuje ochrannú vrstvu. Tá chráni orgány uložené pod kožou proti tlaku a pod. Rozdelenie tuku je u muža a ženy od­lišné. Reguluje ho činnosť žliaz s vnútornou sekréciou. Podkožný tuk predstavuje zásobu energie, ktorá sa pri hladovaní zužitkuje.

Vzťah kože k iným orgánom

Pri ochorení niektorého vnútorného orgánu (srdca, pečene a pod.) oblasť kože uložená nad chorým orgánom obyčajne prejavuje zvý­šenú citlivosť a bolestivosť. Tento príznak je vyvolaný reflexne a súvisí so segmentačnou inerváciou kože a vnútorných orgánov.

Aj mozgová kôra má vzťah ku koži. Pokusmi Pavlovovej školy sa dokázalo, že viaceré choroby kože vznikli súčasne s poruchou vyššej nervovej činnosti a upravili sa až vtedy, keď mozgová kôra začala normálne pracovať.

Vedľajšie (prídatné) orgány kože

Z kožného epitelu vznikajú vlasy, chlpy, nechty a kož­né žľazy.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *