Mandľa – Prunus

Mandle patria medzi najstaršie kultivované druhy orechov. Mandle poznáme sladké {Prunus dulcis var. amygdala) a horké (Prunus amygdala var. amara). Sladké mandle sú tie, ktoré bežne konzumujeme. Sú oválneho tvaru, maslovej chuti. Sú na trhu bežne dostupné, a to buď v škrupine alebo bez škrupín. Horké mandle sa používajú na výrobu mandľového oleja, ktorý sa používa na dochucovanie potravín a likérov. Vo výžive sú nepožívateľné, lebo obsahujú toxické látky, ako napríklad kyselinu kyanovodíkovú. Tieto zlúčeniny sa odstránia počas technologických postupov pri výrobe mandľového oleja.

V minulosti viaceré výskumy poukázali na mandle ako výživné ale vysokokalorické jedlo, ktorému sa treba vyhýbať. Posledné štúdie uverejnené v British Journal of Nutrition však poukázali na to, že ani každodenná konzumácia 60 g (mandlí), čo predstavuje 20 – 25 kusov nevedie k zvýšeniu hmotnosti.

Mandle obsahujú 45 % tukov, 20 % bielkovín a 10 % sacharidov. Mandľový olej je mimoriadne bohatý na nenasýtené mastné kyseliny.

Nutričný profil mandlí (34,50 g)

Živiny

% ODD

mangán 45,0 %
vitamín E 44,8 %
magnézium 24,6 %
tryptofán 21,8%
meď 20,0 %
vitamín B2 17,6%
fosfor 16,8%
kalórie (205) 11,0%

Hlavný liečebný efekt mandlí spočíva vo vysokom obsahu horčíka a vápnika – 30 g mandlí obsahuje až 80 mg vápnika (Červená – Červený, 2002). Štvrť šálky mandlí obsahuje takmer 99 mg horčíka (24,7 % ODD) a 257 mg draslíka. Horčík v prírodnej forme je blokátor kalciového kanála. Ak je dostatok horčíka, žily a tepny sú v relaxovanom stave, čo znižuje odpor a zlepšuje prietok krvi. Tým sa zlepšujú podmienky pre intenzívnejšiu distribúciu kyslíka a živín po celom tele.

Látky blokujúce kalciový kanál (blokátory kalciového kanálu) znižujú tok kalcia cez membránu do bunky blokom L-typu vápnikového kanála a spôsobujú tým dlhodobú dilatáciu hladkého svalu. Najcitlivejší je sval ciev, hlavne arteriálny, ktorého uvoľnenie vedie k zníženiu cievnej rezistencii. Dilatácia nastáva aj u mimocievneho hladkého svalstva priedušiek, GIT a maternice. V srdci sú na kalciu závislé „štruktúry pomalej odpovedi“ (SA a AV uzol), ale aj kontraktilné mechanizmy. Blokádou kalciového kanála klesá vodivosť a inotropia myokardu – klesá minútový srdcový výdaj. Dilatujú sa koronárne tepny a zabraňuje sa ďalším prejavom ischémie. Ovplyvnením SA a A V uzlu potláčajú supraventrikulámu tachyarytmiu. Dilatácia v systémovom riečisku spôsobuje pokles tlaku krvi a môže viesť k reflexnému zvýšeniu srdcovej frekvencie. Štúdie potvrdzujú, že nedostatok horčíka súvisí s rizikom srdcového záchvatu, a bezprostredne po infarkte, nedostatok horčíka umožňuje poškodzovanie srdca voľnými radikálmi. Draslík, dôležitý elektrolyt sa podieľa na prenose nervových vzruchov a kontrakcii všetkých svalov vrátane srdca, je nevyhnutný pre udržiavanie normálneho krvného tlaku a srdcovej funkcie. Mandle podporujú zdravie srdca aj tým, že obsahujú 257 mg draslíka a iba 0,3 mg sodíka. Mandle sú dobrou voľbou pre ochranu proti vysokému krvnému tlaku a ateroskleróze.

Treba vyzdvihnúť obsah aj mononenasýtených mastných kyselín, ktoré tvoria až 70 % všetkých tukov v mandliach, ktoré sa podľa najnovších štúdii spájajú s nižším rizikom výskytu ochorení srdca a rakoviny. Z nich najvýznamnejšia je kyselina olejová, ktorá patrí medzi omega-9-mononenasýtené mastné kyseliny.

Ide o rovnaký druh zdraviu prospešných tukov, ako sa vyskytujú v olivovom oleji, ktoré sú spájané so znižovaním rizika ochorení srdca. Epidemiologické štúdie zistili, že konzumácia orechov, za účelom náhrady sacharidov sa spájala so znížením rizika KVCH až o 30 %. V prípade, ak sa orechmi nahrádzajú potraviny s nasýtenými formami mastných kyselín, je toto riziko ešte nižšie, na úrovni až 45 %.

Podľa Americkej agentúry pre lieky a potraviny (FDA) denná konzumácia 45 g orechov, najmä mandlí, ako súčasť stravy s nízkym obsahom nasýtených tukov a cholesterolu, môže vo výraznej miere znížiť pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Mandle predstavujú významný zdroj antioxidantov – vitamínu E a flavonolov, pričom v najväčšom množstve sa nachádzajú vo vonkajšom oplodí (šupke).

V štúdii Jenkins a Kendall sledovali zvýšenie hladiny antioxidačných látok v krvi 4 hodiny po príjme rôznych druhov jedál. Najvyššie zvýšenie sa preukázalo po príjmejedla zostaveného z mandlí. Konzumovať mandle sa odporúča aj s povrchovou šupkou, v ktorej sa nachádza až 20 významných antioxidačných flavonoidov, ktoré majú jedinečné zloženie. Podľa uvedených autorov, kombinácia flavonoidov spolu s vitamínom E, ktorý je tiež významne obsiahnutý v mandliach, je zdravotne významná hlavne u starších ľudí. Zvyšuje odolnosť LDL voči oxidácii až o 52,5%. Synergické pôsobenie medzi flavonoidmi a vitamínom E obsiahnutých v mandliach potvrdzuje, ako sa zvyšuje účinok a využitie živín v celostných potravinách, ako sú aj napríklad mandle, pre podporu zdravia ľudí.

Štúdia publikovaná v British Journal of Nutrition dokazuje, že v prípade užívania mandlí a iných orechov, rastlinných sterolov, sójových proteínov a rozpustnej vlákniny (fazuľa, ovos, hrušky) u pacientov so zvýšenou hladinou LDL cholesterolu, boli zaznamenané nižšie hladiny všetkých frakcií LDL cholesterolu, a to už po dvoch týždňoch ich užívania. Navyše, účinok znižovania cholesterolu umocňuje vitamín E obsiahnutý v mandliach, vďaka jeho antioxidačným vlastnostiam. Pridávaním mandlí do jedla sa zvyšuje hodnota hladiny HDL cholesterolu a naopak, znižuje sa hladina LDL cholesterolu. V analýze 7. štúdii výsledky poukázali na skutočnosť, že mandle znižujú hladinu celkového cholesterolu o 5,3 –

v % a aj hladinu LDL (zdraviu škodlivého cholesterolu) o 6,8 – 10,0 %. Pravidelná konzumácia mandlí v tehotenstve zabezpečí lepšiu cirkuláciu krvi v tele matky a tým dieťaťko dostáva viac kyslíka aj potrebných živín pre rast a vývin.

Zdravé potraviny, ako je sója, mandle, vláknina a rastlinné steroly, spôsobujúce zníženie hladiny cholesterolu v krvi, majú účinky rovnocenné prvej generácii statínov. Mandle vykazujú schopnosť znížiť hladinu C – reaktívneho proteínu, markeru zápalu tepny, rovnako ako statíny.

Naviac, jedlo z mandlí spôsobovalo najnižšiu hladinu cukru v krvi a následne najnižšiu potrebu inzulínu. Ďalší výskum dokazuje, že mandle konzumované spolu s potravinami s vysokým glykemickým indexom výrazne znižujú glykemický index jedla a znižujú náhly vzostup hladiny cukru v krvi po jedle. Zvyšovaním porcií mandlí do jedla sa úmerne znižuje glykemický index v krvi. Po príjme bieleho chleba sa zvyšuje hladina cukru v krvi o 2,8 mmol/1. Po pridaní množstva 28 g mandlí, hladina cukru klesla na mmol/1, po pridaní 36 g na 2,0 mmol/1 a po pridaní 84 g mandlí až na 1,6 mmol/1.

Mandle reprezentujú nízkokalorické potraviny s vysokým zastúpením mononenasýtených tukov a obsahom komplexných (zložených) sacharidov, čo predpokladá zaradiť ich do výživy ľudí s nadhmotnosťou a obezitou.

U ľudí, ktorí jedli aspoň dvakrát týždenne orechy, sa zaznamenalo až o 31 % nižšie riziko priberania na hmotnosti, oproti tým, ktorí orechy vôbec nejedli. Tieto výsledky sú v súlade s odporúčaním pravidelnej konzumácie orechov, ako dôležitej súčasti kardioprotektívnych diét, ako aj nižšieho rizika možného nárastu telesnej hmotnosti. U ľudí, ktorí zaradili do svojho jedálnička mandle, bolo zistené zvýšené mnžstvo mononenasýtených mastných kyselín, polynenasýtených mastných kyselín, vlákniny, rastlinných proteínov, vitamínu E, medi a horčíka.

Mandle obsahujú v 30 g približne 6 g bielkovín. Látková premena plnohodnotných bielkovín z mandľového mlieka je rýchla, ľahká a nezaťažuje organizmus a navyše je mlieko výživné. Preto sa sójové a aj mandľové mlieko odporúča pre deti, u ktorých sa prejavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka, ktorá je v súčasnosti pomerne častá. Mandľové ako aj sójové mlieko nezaťažuje črevá a nespôsobuje hnilobné procesy. Rovnako sa mandľové mlieko ukázalo ako veľmi účinné pri dojčenských hnačkách a to v kombinácii so srvátkou, tu sa však odporúča konzultácia s lekárom. Vzhľadom k tomu, že mandle neobsahujú žiadne sacharidy, sú vhodné aj pre diabetikov a ľudí s výraznými výkyvmi v hladine cukrov v krvi.

Mandle sú veľmi dobrým zdrojom aj dvoch ďalších antioxidantov – mangánu a medi, dvoch stopových prvkov, ktoré sú nevyhnutnými kofaktormi kľúčového oxidatívneho enzýmu superoxiddismutáza (SOD). Superoxiddismutáza neutralizuje voľné radikály produkované v mitochondriách, čím sa udržiava prúdenie energie. Jedna štvrtina šálky mandlí dodáva 45,0 % ODD mangánu a 20,0 % ODD medi.

Riboflavín (vitamín B2), rovnako obsiahnutý v mandliach, zohráva tiež najmenej dve dôležité úlohy v energetickom metabolizme tela. Je prítomný vo forme flavínadenín dinukleotidu (FAD), alebo flavínmononukleotidu (FMN). V týchto formách sa riboflavín viaže k flavoproteínom, ktoré umožňujú výrobu energie na báze kyslíka. Flavoproteíny sa nachádzajú v celom tele, a to najmä v miestach nepretržitej tvorby energie na báze kyslíka, ako je srdce a ďalšie svaly.

Molekuly kyslíka, obsiahnuté v tele, využívané na výrobu energie, môžu byť veľmi reaktívne a môžu spôsobiť oxidačné poškodenie mitochondrií a dokonca aj samotných buniek. V mitochondriách im v tom môžu zabrániť proteín glutatión. Rovnako, ako mnoho ďalších antioxidantov, molekuly glutatiónu musia neustále recyklovať, k čomu im napomáha vitamín B2 (vitamín B2 je kofaktorom enzýmu glutatión reduktázy). Mandle obsahujú v množstve jednej štvrtiny šálky 7,62 g bielkovín. Jedna štvrtina šálky mandlí obsahuje 17,6 % ODD riboflavínu. Zdravotné štúdie potvrdzujú, že ženy, ktoré jedia aspoň 1 porciu orechov alebo mandlí, majú o 25 % nižšie riziko vzniku žlčových kameňov.

Mandle, kukurica, zeler, sójové bôby, paraorechy a vlašské orechy patria k protirakovinovej diéte. Odporúča sa konzumácia 10 – 15 mandlí denne vo vhodnej kombinácii so zeleninou.

Mandle obsahujú merateľné množstvo oxalátov, prirodzene sa vyskytujúcich látok. Oxaláty vo vyšších koncentráciách v telesných tekutinách môžu kryštalizovať a spôsobiť zdravotné problémy. Vyššie koncentrácie oxalátov škodia ľuďom s problémami obličiek a žlčníka.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *