Mozog

Mozog (encephalon, cerebrum) tvorí zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových ústredí. Váži priemerne 1300 g; u mužov viacej než u žien. Váha mozgu nie je však rozhodujúcim činite­ľom. Mozog je uzavretý v dutine lebky, takže jeho základňa je sploštená, horná strana vajcovité vyklenutá. mozog1Vývojové rozlišujeme na mozgu päť za sebou idúcich oddielov: predĺžená mie­cha, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a predný (veľký) mozog.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je uložená v zadnej jame lebky. Je priamym pokračovaním miechy nad veľkým záhlavným otvorom. Dopredu sa kyjovite rozširuje a vnára sa do mosta. Zo spodnej strany vystupujú početné hlavové nervy (VI.-XII.). Horná strana predĺženej miechy je zväčša prekrytá mozočkom. Po jeho odstránení vidíme, že centrálny kanálik miechy sa tu rozši­ruje a vytvára IV. mozgovú komoru, pričom predĺžená miecha tvorí jej spodnú stenu.

Sivá hmota predĺženej miechy sa delí na väčší počet jadier, kto­rými sa začínajú alebo končia dostredivé alebo odstredivé vlákna uvedených hlavových nervov. Tieto jadrá so sieťovite upravenou sivou hmotou tvoria ústredia rozličných reflexov a ovplyvňujú dôležité životné funkcie organizmu. Ide o reflexy obživné (sanie, slinenie, hltanie), obranné (kašeľ, kýchanie, vracanie) a životne dôležité (regulovanie činnosti srdca, ciev, dýchania a pod.).

Biela hmota predĺženej miechy predstavuje skupinu výstupných a zostupných dráh, ktoré sme opísali pri chrbticovej mieche. K nim sa pridávajú ďalšie dráhy z polohových, pohybových a slu­chových receptorov vnútorného ucha. Poranenie predĺženej mie­chy je obyčajne smrteľné, najmä pri poškodení dýchacieho a vazomotorického ústredia.

Zadný mozog

Zadný mozog (metencephalon) sa delí na dva oddiely: most a mozoček. Obidva oddiely sú vložené do zadnej lebečnej jamy a spolu s predĺženou miechou sú skoro úplne oddelené od vyšších oddielov mozgu pomocou priečne uloženej riasy tvrdej mozgovej pleny, ktorá sa nazýva aj mozočkový šiator (tentorium cerebelli).

Most (pons) je pred predĺženou miechou v podobe priečneho prehnutého valu, ktorého obidva konce sa vnárajú do mozočka. Z mosta vystupuje hrubý trojklaný nerv. Skladbou i funkčne sa most javí ako pokračovanie predĺženej miechy.

Mozoček (cerebellum) má približne tvar obličky. Priehlbinka sa obracia oproti predĺženej mieche a tvorí hornú stenu IV. komory. Stredom sa tiahne červ, ktorý rozdeľuje mozoček na dve vypuklé pologule – hemisféry. Obidve pologule sa členia početnými prieč­nymi ryhami na úzke mozočkové závity, takže povrch mozočka má vzhľad brožovanej knihy.

Na priereze mozočka vidieť charakteristické rozdelenie sivej a bielej hmoty. Sivá hmota pokrýva ako mozočková kôra povrch závitov. Znútra do nich vybieha konárikovite upravená biela hmota. Táto typická kresba sa už dávnejšie označovala ako strom života (arbor vitae).

Mozoček je dôležitou prepájacou stanicou medzi nižšími a vyš­šími etážami ústrednej nervovej sústavy a východiskom početných odstredivých dráh. Uplatňuje sa najmä jeho vplyv na kostrové svalstvo. Reguluje jeho napätie, zabezpečuje vzpriamenú polohu tela, rovnováhu a koordinuje a spresňuje pohyby.

Pri postupnej strate mozočkových funkcií sa spomenuté prí­znaky v takej výraznej forme neprejavia, lebo zaniknuté funkcie preberú iné časti ústrednej nervovej sústavy. Porucha mozočka sa prejavuje na rovnakej strane tela, pretože sa vlákna nekrížia.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je krátky oddiel pred mostom. Na spodnej strane sú dve mozgové stopky, ktoré sa dopredu rozbie­hajú. Medzi nimi je hlboká jama, z ktorej vystupujú okohybné nervy. Horná stena sa označuje ako štvorhrbolie, lebo má dva páry oblých hrbolčekov. Medzi nimi vystupuje IV. pár hlavových nervov, kladkový nerv. Stredom stredného mozgu pre­bieha kanál stredného mozgu, ktorý sa dopredu rozširuje na III. mozgovú komoru.

Mozgové stopky sú iba z bielej hmoty. Obsahujú zostupné ner­vové dráhy, ktoré vychádzajú z mozgovej kôry a idú k nižším mo­torickým ústrediam. Najdôležitejšia z nich je známa pyramídová dráha. Hrbolčeky štvorhrbolia vznikli zoskupovaním nervových buniek. V prednom páre sa zakončuje časť vláken zrakového ner­vu, v zadnom páre časť vláken sluchovej dráhy.

Stredný, mozog sprostredkuje zrakové a sluchové reflexy. Na príslušné podnety zabezpečuje koordinované pohyby očí, ale aj hlavy a celého tela. Poruchy v pohyboch oboch očných gúľ sa prejavujú škúlením (strabizmus).

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) vidieť iba čiastočne na základni moz­gu, lebo ho zakrýva veľmi rozvinutý predný mozog. V strednej rovine je v ňom uložená štrbinovitá III. mozgová komora. Bočnú stenu medzimozgu tvorí hore vajcovitá vyvýšenina zvaná thala­mus – lôžko, dolu trojuholníkovitá plocha – hypothalamus – podlôžko.

Lôžko je v podstate veľké jadro, t. j. zoskupenie sivej hmoty, do ktorej vstupuje väčšina dostredivých nervových dráh skôr, než dosiahnu najvyššiu časť mozgu – mozgovú kôru. Z tohto hľa­diska je lôžko doslova bránou nášho vedomia; kontroluje a pre­púšťa všetky vzruchy, ktoré vnímame ako pocity. Pri jeho poško­dení vzniknú poruchy vnemov v oblasti všetkých zmyslových orgánov, ktoré sú niekedy spojené s prudkou záchvatovitou bolesťou, inokedy zas naopak so stratou citlivosti.

Podlôžko obsahuje rozličné jadrá, ktoré predstavujú dôležité vegetatívne ústredia. Preto je hypotalamus vyšším ústredím ve­getatívnych funkcií. Ovplyvňuje dýchanie, krvný obeh, vodné hospodárstvo, telesnú teplotu. Reguluje činnosť sympatika a parasympatika. Úzky vzťah má aj k hypofýze – podmozgovej žľaze, ktorá je zavesená na jeho tenkej stopke. Nejde tu však len o vzťah priestorový, ale o oveľa dôležitejší vzťah funkčný.

Predný mozog

Predný mozog (telencephalon) sa označuje aj ako veľký mozog, lebo je najrozvinutejším, posledným a najvyšším oddielom mozgu. Hlbokou pozdĺžnou brázdou sa delí na dve pologule, ktoré sú v hĺbke spojené priečne položenou vrstvou bielej hmoty, nazva­nou svorové teleso (corpus calosum).

Na povrchu pologúľ vidíme početné vinuté mozgové brázdy, medzi ktorými sa vyklenujú mozgové závity (giri cerebri). Niektoré hlboké brázdy členia mozog na laloky: čelový, temenný, záhlavný a spánkový.

Čelový lalok je pred ústrednou brázdou. Ďalšími brázdami je rozdelený na horný, stredný a dolný čelový závit a predústredný závit.

Temenný lalok je za ústrednou brázdou a delí sa na zaústredný závit a horný a dolný temenný la­lôčik.

Záhlavný lalok má niekoľko menej pravidelných záhlavných zá­vitov.

Spánkový lalok je pod bočnou brázdou a delí sa na horný, stredný a dolný spánkový závit.

Na spodnej strane pologúľ je pod čelovým lalokom nápadný, u človeka veľmi zakrpatený kyj ovitý čuchový mozog (rhinence-phalon). Do jeho prednej, rozšírenej časti vstupujú čuchové nervy. U zvierat s dokonale vyvinutým čuchovým mozgom pred­stavuje najväčšiu časť predného mozgu. Na vnútornej strane pologúľ vidíme prerezané svorové teleso a za ním v oblasti záhlavného laloka dôležitú ostrohovitú brázdu.

Stavba predného mozgu

Sivá hmota predného mozgu je jednak v súvislej vrstve na po­vrchu pologúľ, kde tvorí mozgovú kôru, jednak v hĺbke pologúľ, kde sa zoskupuje do ohraničených zoskupenín – bazálnych ganglií.

Please follow and like us:
0

2 Komentovali článok “Mozog

  1. Dobrý deň, prosím Vás pomôžte nám čo máme robit..pri uplne inom vysetrení zistili mlademu cloveku, nepije vela atrofiu mozgu!! sme z toho zdesený, chceme si založit rodinu a okrem inych chorob kožných – dve kde pri jednej berie aj dlhodobo lieky silné, helicobacter, a tato atrofia mozgu prosíme ako to zastaviť 🙁

  2. ešte chcem doplniť, že mal vážnu autonehodu pred rokmi, ktoru prezil, a dost tazké detstvo, možno to je z toho, ale v mladosti aj pil, teraz už nie a ani uz nebude asi ani pivo, prosím vás ako tu atrofiu máme spomalit? dakujeme velmi pekne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *