Predpisy týkajúce sa starostlivosti o vlastné telo poznáme už z najstarších kultúr. Možno bez zveličovania vyhlásiť, že tam, kde podobné poznatky chýbajú alebo sa v praxi nerešpektujú, hygienická kultúra sa dostáva na nízku úroveň, ba niekedy sme svedkami moderného hygienického nihilizmu. Autu sa venuje väčšia starostlivosť než vlastnému telu.
Starostlivosť o pokožku, ktorá nie je iba škrupinou v pravom zmysle slova. Skladá sa z rozmanitých tkanív, pod čím sa rozumejú cievy, žľazy, zmyslové orgány a nervy, hladké svalstvo, spojivové tkanivo a tuk, pričom sa vnútorné poruchy organizmu často odrážajú v pokožke. A teraz niekoľko údajov o zložení ľudskej kože. Povrch pokožky dospelého človeka tvorí približne 18 000 cm2, jej váha dosahuje 9 kg (bez tuku, ktorý váži asi 3,6 kg). Jeden cm2 kože obsahuje 3 krvné cievy s dĺžkou 92 cm, 10 vlasov, 12 nervov s dĺžkou 360 cm, 15 mazových žliaz, 100 potných žliaz a 3 milióny buniek. Sama pokožka obsahuje päť druhov buniek. Pod ňou sú ďalšie štyri podkožné vrstvy. Z hľadiska styku s vonkajším prostredím rozhoduje povrchová rohová vrstva, obsahujúca 8 – 16 vrstiev veľmi plochých zrohovatených mŕtvych buniek. Táto časť kože vytvára hlavnú bariéru proti strate vody a vstupu škodlivých látok z prostredia. Viaceré vrstvy mŕtvych, zrohovatených buniek môžu prijímať vodu (sú hydrofilné) a ponorené do vody výrazne napučia. Táto schopnosť udržuje pružnosť a mäkkosť pokožky. Keď obsah vody v tejto časti kože klesá, pokožka vysychá a šupinatie. Suchosť pokožky nevyplýva z toho, že je tam málo tuku, ale skôr málo vody. Prirodzenú „olejovú” vrstvu pokožky tvorí maz, pričom časté umývanie mydlom a saponátmi potláča schopnosť pokožky zadržiavať vodu.
