Podnebie (palatum) je horizontálne uložená platnička, ktorá tvorí hornú stenu ústnej dutiny, a tým aj dno dutiny nosovej. Rozdeľuje sa na podnebie tvrdé a mäkké; za života nie je medzi nimi presná hranica. 
Tvrdé podnebie (palatum durum) zaujíma predné dve tretiny, ktoré sú zosilnené podnebnými výbežkami čeľuste a podnebných kostí.
Mäkké podnebie (palatum molie) tvorí zadnú tretinu; jeho podkladom je väzivová blana, na ktorú je pripojených niekoľko svalov. To podmieňuje rozdiel medzi tvrdým a mäkkým podnebím, ktorý zvonka nie je zrejmý, lebo opísané útvary sú pokryté rovnakou sliznicou. Voľný zadný okraj mäkkého podnebia ohraničuje spolu s koreňom jazyka vchod do hltana – hltanovú úžinu. Z voľného okraja mäkkého podnebia vybieha uprostred valcovitý čapík a k bokom sa tiahnu dve sliznicové krkvy – oblúk podnebnojazykový a podnebnohltanový. Medzi týmito podnebnými oblúkmi a koreňom jazyka vzniká trojuholníkový priestor, v ktorom sú uložené podnebné mandle.
Podnebné mandle (tonsilla palatina) sú sploštený útvar. Ich povrch má početné jamky, ktoré vedú do hlbokých, slepo sa končiacich chodbičiek – krýpt. Krypty sú vyplnené odlúpanými epitelovými bunkami, lymfocytmi, leukocytmi a baktériami. Pri rozmnožení choroboplodných baktérií mandle spuchnú, zväčšujú sa a zužujú vchod do hltana. Hltanie sa stáva ťažším, bolestivým. Krypty sa vypĺňajú hnisavými čapmi a vzniká obraz angíny.
Celé podnebie má význam ako priehradka, ktorá rozdeľuje ústnu a nosovú dutinu. Mäkké podnebie je pohyblivá clona, ktorá sa zúčastňuje na zmenách tvaru ústnej dutiny a hltanovej úžiny. Pri reči (podnebné hlásky g, h, ch, k) a pri hltaní sa zdvíha a uzatvára vstup do nosohltana. Pri saní sa prikladá ku koreňu jazyka a pri súčasnom pohybe jazyka nadol umožňuje v ústnej dutine podtlak. Pri vrodených rázštepoch podnebia alebo obrnách mäkkého podnebia vznikajú preto rôzne poruchy uvedených funkcií.
Dobry den, neviete, naco slúžia hore v podnebi take dve male dierky? Pusta sa mi z nich krv. Dakujem za odpoved.