Podžalúdková žľaza

Podžalúdková žľaza (pankreas) je podlhovastá žľaza sivoružovej farby, dlhá asi 25 cm. Uložená je pod žalúdkom a prirastá k zadnej stene brušnej. pankreasŠirokou hlavou vypĺňa ohnutie dvanástnika, ktorý ju obtáča. Zúžený krček spája hlavu s telom pankreasu, ktorý je uložený pred chrbticou. Telo smeruje doľava a jeho zúžený chvost siaha až k slezine.

Podžalúdková žľaza patrí medzi rozkonárené rúrovité žľazy. Skladá sa z početných nepravidelných lalôčikov, ktorých drobné vývody sa postupne spájajú do hrubého vývodu; ten po spojení so žlčovodom vyúsťuje na väčšej bradavke dvanástnika. Touto cestou odteká pankreatická šťava, aby sa premiešala s tráveninou.

Ďalšou súčasťou pankreasu sú mikroskopicky veľké Langerhansove ostrovčeky, ktoré sú rozložené medzi rúrovitými vývodmi ako vajcovité zhluky epiteloidných buniek a obklopené bohatou sieťou vlásočníc. Tvoria doslova žľazu v žľaze, pretože ich úloha je podstatne odlišná než sekrečná činnosť lalôčikov. Ostrovčeky nemajú nijaké vývody, takže predstavujú vnútornosekrečnú zložku pan­kreasu. Ich produkty, hormóny inzulín a glukagón, pre­chádzajú priamo do krvi.

Šťava podžalúdkovej žľazy

Pankreatická šťava je číra tekutina zásaditej reakcie (pH 7,5-8,4); za deň sa jej vylúči asi 1 liter. Obsahuje organické i anorganické lát­ky. Z anorganických je dôležitý kyslý uhličitan sodný, ktorý pod­mieňuje jej alkalickú reakciu. Organické látky reprezentuje nie­koľko enzýmov, ktoré štiepia všetky zložky potravy, bielkoviny, tuky i glycidy. Počítame k nim trypsínový komplex, lipázu, amylázu, maltázu a nukleázu.

Trypsínový komplex je zmes niekoľkých enzýmov, ktoré štie­pia bielkoviny natrávené v žalúdku na polypeptidy. Vylučuje sa z pankreasu vo forme neúčinného trypsinogénu, ktorý sa aktivuje až v tenkom čreve účinkom enterokinázy, enzýmu črevnej šťavy.

Pankreatická lipáza je tiež neúčinná a aktivuje sa v dvanást­niku žlčou. Štiepi tuky na glycerol a mastné kyseliny. Jej účinok podporujú soli žlčových kyselín, ktoré emulgujú veľké tukové kvapôčky, t. j. rozptyľujú ich na jemné kvapôčky, čím sa zväčšuje ich celkový povrch a uľahčuje pôsobenie lipázy. Pankreatická amyláza štiepi škrob podobne ako ptyalín v slinách, ale oveľa účinnejšie; pôsobí i na surový škrob. Štiepením škrobu vzniká až maltóza.

Maltáza, ktorá je prítomná v pankreatickej šťave, štiepi maltózu na dve molekuly glukózy. Pankreatická nukleáza štiepi jadrové bielkoviny na jednoduch­šie látky (nukleotidy). Pankreatická šťava sa tvorí v menšej miere na podmienené pod­nety, teda reflexne. Najviac sa jej tvorí na podnety chemické, a to vtedy, keď kyslý obsah žalúdka podráždi dvanástnik. Zo sliz­nice dvanástnika sa potom uvoľňuje látka sekretín, ktorá sa vstrebáva do krvi, dopravuje sa do pankreasu a vyvoláva v ňom tvorbu pankreatickej šťavy, bohatej na alkalické soli. Pankreozymín, ktorý vzniká najmä pri trávení glycidov, vyvoláva pro­dukciu šťavy, ktorá je bohatá na enzýmy. Zloženie pankreatickej šťavy nie je konštantné, ale závisí od zloženia potravy.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *