Škorica a jej liečivé účinky

Škorica sa získava z vnútornej časti kôry stromu škoricovníka. Je to sladké, hrejivé, aromatické korenie, ktoré sa najčastejšie využíva pri pečení. Poznáme dva druhy škorice a to čínsku a škoricu z Ceylónu (Srí Lanka). Majú podobnú chuť, ale škorica z Cejlónu je chuťovo mierne sladšia a oveľa jemnejšia. Na západe sa používa kôra zo škoricovníka ceylonského (C. zeylanicum), ktorá sa predáva ako stočené škoricové tyčinky. Číňania dávajú prednosť škoricovníku čínskemu (C. aromaticum). Škoricová silica zo škoricovníka ceylonského sa využíva v potravinárstve ako korenie avlikémictve. V medicíne sa využíva pri tráviacich ťažkostiach, nechutenstve, bolestivých kŕčoch a pri plynatosti. Uvádza sa aj použitie pri reumatizme či menštruačných ťažkostiach. Škoricovník svojou pálivou a zohrievajúcou chuťou sa hodí od obyčajnej nádchy a prechladnutia až po artritické a teumatické ťažkosti. Účinnou zložkou sú silice, taníny, sliz a kumaríny.

Živiny v škorici (v 100 g)

Živiny

% ODD

energia 247 kcal 12%
sacharidy 50,59 g 39%
proteíny 3,99 g 7%
tuk celkom 1,24 g 4.5%
cholesterol 0 mg 0%
vláknina 53,1 g 133%

Vitamíny

kyselina listová B 96 ug 1,5%
niacín B 31,332 mg 8%
kys. pantoténová 0,358 mg 7%
pyridoxín 0,158 mg 12%
riboflavín 0,041 mg 3%
tiamín 0,022 mg 2%
vitamín A 295 IU 10%
vitamín C 3,8 mg 6%
vitamín E 10,44 mg 70%
vitamín K 31,2 ug 26%

Elektrolyty

sodík 10 mg <1%
draslík 431 mg 9%

Minerálne látky

vápnik 1002 mg 100%
meď 0,339 mg 38%
železo 8,32 mg 104%
horčík 60 mg 15%
mangán 17,466 mg 759%
fosfor 64 mg 9%
zinok 1,83 mg 17%

Fytoživiny

B -karotén 112 pg
B – kryptoxantín 129 pg
luteín-zeaxantín 222 pg
lykopén 15 ug

Účinné látky v škorici majú antioxidačné, antidiabetické, antiseptické vlastnosti, pôsobia ako lokálne anestetiká, protizápalovo, látka rubefacient pôsobí upokojujúco. Tieto účinné látky pôsobia aj proti nadúvaniu.

Kôra je vynikajúcim zdrojom minerálnych látok, ako je draslík, vápnik, mangán, železo, zinok a horčík. Železo je potrebné pre bunkový metabolizmus a ako kofaktor, tiež je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek. Draslík je dôležitou súčasťou bunkových a telesných tekutín, ktorá pomáha kontrolovať srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Mangán a meď sú v tele používané ako kofaktory pre antioxidačný enzým, superoxiddismutázu.

Škorica obsahuje tiež veľmi dobré množstvo vitamínu A, niacín, kyselinu pantoténovú a pyridoxín. Je veľmi dobrým zdrojom karotenoidov – antioxidantov, ako sú karotény, zeaxantín, luteín a kryptoxantín.

Škorica má jedinečné liečivé vlastnosti, ktoré pramenia z obsahu silice kôry a jej aktívnych obsahových látok pôsobiacich napríklad na zrážanie krvi.

Hlavnou zložkou silice je škoricový aldehyd (65 – 80 %). Silica obsahuje zdraviu prospešné éterické oleje, ako je eugenol a fenylpropanoidy, čo sú chemické látky, ktoré škorici dodávajú príjemnú, sladkú aromatickú vôňu. Eugenol pôsobí ako lokálne anestetikum a má tiež antiseptické vlastnosti. Ďalšie dôležité zložky silice v škorici zahrňujú škoricový alkohol, lnydroxyškoricový aldehyd, limonén, alfa terpinol, betakaryofylén a metylchavikol, kyselina škoricová, taníny (oligomérne proantokyanidíny), slizy (glukány a arabinoxylány) resp. kumaríny.

Z monoterpénov dominuje beta – karyofylén. Silica v droge má spazmolytické, antifungálne, antibakteriálne a protizápalové účinky. Silica sa pridáva do zubných pást, prípravkov na starostlivosť o ústnu dutinu a do kozmetických prípravkov. Na pokožku pôsobí silica antiseptický, má hrejivý a uvoľňujúci efekt a je súčasťou mastí proti celulitíde (zvyšuje celkové prekrvenie pokožky pri vonkajšej aplikácii).

Cinnamaldehyd je veľmi detailne preskúmaný v oblasti pôsobenia na krvné doštičky. Mechanizmus antiagregačného účinku cinnamaldehydu spočíva v inhibícii tvorby kyseliny arachidónovej v membránach krvných doštičiek. Znížená tvorba kyseliny arachidónovej prispieva k zníženiu tvorby prozápalového cytokínu – íromboxánu A2 a zníženiu agregácie – zrážania krvi. Uvedený protizrážanlivý účinok cinnamaldehydu sa farmakologicky prelína a súvisí aj s protizápalovým účinkom. Účinky cinnamaldehydu je možné porovnať s účinkami kyseliny acetylsalicylovej známej ako priemyselne vyrábaný acylpirín alebo aspirín. Klinické štúdie porovnávajúce korenia a ich potenciál znižovať tvorbu kyseliny arachidónovej a zrážanlivosť krvi uvádzajú nasledovné poradia od najúčinnejšej látky: eugenol > kapsaicín > kurkumín > cinnamaldehyd > piperín > allyl-sulfid > kvercetín. Najúčinnejší eugenol je 29 – krát účinnejší ako aspirín v inhibícii zrážanlivosti krvi.

Cinnamaldehyd v škorici by mal chrániť pred baktériami ako je Helicobacter pylori, ktorý súvisí so vznikom žalúdočných vredov.

Škoricová silica v štúdii Valero – Salmeron (2003) inhibovala rast patogénnych baktérii Bacillus cereus. Škoricová silica je nielen prirodzeným konzervantom, ale zároveň zlepšuje chuť a vôňu potravinovej šťavy. Aromatické oleje získané zo škorice majú schopnosť potláčať rast baktérií a húb. Laboratórne testy hodnotili antifungálnu aktivitu extraktov škorice. Účinnosť bola porovnávaná so štandardným antimykotikom – flukonazolom. Kmene Candida sp., rezistentné na flukonazol, boli v niekoľkých prípadoch inhibované extraktmi škorice. Účinnosť cinnamaldehydu voči baktérii Helicobacter pylori bola experimentálne hodnotená na 31 kmeňoch týchto baktérií. Minimálne koncentrácie schopné inhibovať rozmnožovanie baktérií (MIC) zodpovedali hodnotám 2 pg/mg. Kyslé prostredie inhibičnú antibakteriálnu účinnosť ešte zvyšovalo. Navyše, nebol pozorovaný vznik rezistencie na cinnamaldehyd po opakovanej 10 násobnej pasáži v subinhibičných koncentráciách. Výsledky experimentov poukázali na schopnosť cinnamaldehydu a eugenolu účinne potláčať rast Helicobacter pylori bez rizika vzniku bakteriálnej rezistencie. Extrakt zo škorice môže pomáhať eradikácii baktérie zúčastňujúcej sa patogenézy erózií žalúdočnej sliznice a žalúdočných vredov. Škorica slúži aj ako domáci liek proti nevoľnosti a nadúvaniu, za čo čiastočne zodpovedajú katechíny.

Eugenol ageraniol dokážu pôsobiť proti premnoženiu kvasníc rodu Candida. Tieto zlúčeniny totiž vykazujú antibakteriálnu aktivitu, ktorá okrem rozmoženia baktérii zastavuje aj rast húb.

Antimykotickú účinnosť škoricovej silice voči hube Aspergillus fumigatus a Aspergillus niger hodnotila experimentálna štúdia idických výskumníkov z roku 2008. Porovnávala sa účinnosť 15 liečivých rastlín používaných v Indii a ich schopnosť potlačiť rast plesní Aspergillus. Jednotlivé rastliny boli testované mikrodilučnou metódou, stanovujúcou minimálne koncentrácie zastavujúce rast plesní (MIC). Stanovili nasledovné poradie účinnosti extraktov, začínajúce najúčinnejšou rastlinou:

Rastliny s najvyššou účinnosťou:

  1. Palma ružová – (Cymbopogon martini),
  2. Eukalyptus – (Eucalyptus globulu),
  3. Škoricovník cejlónsky – (Cinnamomum zylenicum),
  4. Citronella – (Cymbopogon citratus) – aktivita porovnateľná s mikonazol nitrátom.

Rastliny s vysokou účinnosťou:

  1. Mäta – (Mentha spicata),
  2. Azadirachta – (Azadirachta indicd),
  3. Klinček – (Eugénia caryophyllata),
  4. Indický žen-šeň – (Withania somnifera),
  5. Zázvor – (Zingiber officinale).

Rastliny s nízkou účinnosťou:

  1. Rasca rímska – (Cuminum cyminum),
  2. Cesnak – (Allium sativum),
  3. Bazalka – (Ocimum sanctum, Trachyspermum copticum),
  4. Fenikel – (Foeniculum vulgare),
  5. Kardamón – (Elettaria cardamomuni).

Výsledky experimentu poukázali na možnosti využitia týchto prírodných fytolátok ako konzervantov a farmaceutík (liekov).

Pridávaním škorice do jedál s vysokým obsahom škrobov a cukrov možno predísť prudkému zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Škorica spomaľuje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka po jedle a tým prispieva k zníženiu prudkému nárastu hladiny glukózy v krvi.

Skupina švédskych výskumníkov zisťovala rýchlosť vyprázdnenia žalúdka u 14 zdravých dobrovoľníkov po konzumácii 300 g pudingu samotného, alebo s prídavkom 6g škorice. Prídavok škorice znížil rýchlosť vyprázdňovania žalúdka v rozsahu o 34 až 37%. Zároveň sa významne znížil aj nárast hladiny cukru, spôsobený konzumáciou jedla.

Škorica môže tiež významne pomôcť ľuďom trpiacim diabetes typu 2. Experimentálne a klinické štúdie dokázali schopnosť látok obsiahnutých v škorici:

  1. zlepšovať inzulínovú odpoveď (znižovať inzulínovú rezistenciu) a tým normalizovať hladinu glukózy.
  2. inhibovať účinky enzýmov inaktivujúcich inzulínové receptory a tým zvyšovať schopnosť buniek metabolický využiť glukózu.

Podľa klinickej štúdie Pakistanských výskumníkov z roku 2003, škorica môže znižovať hladiny glukózy a cholesterolu u ľudí trpiacich diabetickým ochorením typu II. Štúdia bola realizovaná na súbore 60 ľudí (30 mužov a 30 žien). Účastníkov rozdelili do 6 skupín, v každej bolo 10 ľudí. Trom skupinám podávali kapsuly s placebom (bez účinnej látky), ďalšie 3 skupiny dostávali lg, 3 g alebo 6g škorice v kapsuliach denne. Kapsule užívali 3-krát denne po jedle, ich podávanie trvalo 40 dní. Hodnotili sa výsledky po skončení podávania a pretrvávanie účinku po 20. dňoch od skončenia podávania. Všetky 3 skupiny, užívajúce rôzne dávky škorice dosiahli významné zníženie hladín glukózy (o 18-29%), dokonca aj po najnižšej dávke lg denne. Popri znížení hladiny glukózy dochádzalo aj k zníženiu hladiny triacylglyceridov (23-30%), LDL cholesterolu (7-27%), a celkového cholesterolu (12-26%). Hladiny HDL cholesterolu neboli významne ovplyvnené. Pri skupinách užívajúcich placebo neboli pozorované žiadne zmeny (Khan et al. 2003). Už lyžičky škorice denne sa účinkom dá porovnať statínom, ktoré sú v USA registrovanými liekmi na liečbu hypercholesrolémie. Za uvedený účinok škorice zodpovedá účinná zložka škorice – cinulín (Bukovský, 2013).

Viaceré extrakty zo škoricovníka čínskeho a ich obsahová látka delfidín sa ukázali byť účinné pri potlačení adipogenézy (tvorba tukových buniek) a inhibícii protenkinízy A, ktorá má kľúčovú úlohu v regulácii procesov ako je metabolizmus glukózy a glykogénu, synaptická transmisia medzi neurónmi či spermatogenéza.

In vitro štúdie (pokusy na izolovaných tkanivách a bunkách) Richarda Andersona a kolegov z amerického Výskumného centra ľudskej výživy zistili mechanizmy zodpovedné za zvýšenie účinnosti inzulínu. Škorica obsahuje takzvané inzulín-posilňujúce komplexy, obsahujúce oligoméry katechínov a epikatechínov, ktoré zvyšujú metabolické účinky inzulínu približne 20 násobne. Niektorí vedci upozorňovali na potencionálne toxické riziká pravidelnej konzumácie škorice. Tento výskum ukázal, že potencionálne toxické látky nachádzajúce sa v kôre škorice majú vysokú afinitu k tukom (rozpustné len v tukoch) a preto sa vo vodných extraktoch nachádzajú vo veľmi nízkych koncentráciách. Vodné extrakty škorice obsahujú látky posilňujúce aktivitu inzulínu. Ďalšie zdroje uvádzajú, že vysoký obsah kyseliny škoricovej sa podieľa na zvyšovaní citlivosti tkanív na inzulín obsahuje chalkónové polyméry, ktoré asi dvadsaťnásobne dokážu zrýchliť metabolizmus glukózy v bunkách. Chalkónové polyméry škorice predstavujú zlúčeniny vykazujúce vysokú antioxidačnú aktivitu. Pokusy na potkanoch dokázali, že uvedené zlúčeniny bránia vzniku žalúdočných vredov a zvyšujú prietok krvi žalúdka.

Metylhydroxychalkón, resp. metylhydroxychalkónový polymér (MHPC) obsiahnutý v kôre, má špecifický účinok, zvyšujúci citlivosť inzulínových receptorov a tým zlepšuje metabolickú účinnosť inzulínu. Metylhydroxychalkón pôsobí ako inzulínové mimetikum. Týmto mechanizmom napomáha prieniku glukózy do buniek s následnou tvorbou glykogénu. Medicínsky potenciál metylhydrohychalkónu spočíva vo využití v liečbe inzulínovej rezistencie. Tento polymér však nezodpovedá iba za zníženie hladiny glukózy v krvi, ale znižuje aj hladinu triacylglyceridov, celkového a LDL cholesterolu.

Konzumácia škorice nielenže pomáha schopnosti tela využiť glukózu, ale aj vôňa škorice stimuluje mozgovú aktivitu! Výskum zaoberajúci sa štúdiom chemoreceptorov preukázal, že žuvanie žuvačky obsahujúcej škoricovú silicu alebo voňanie škorice posilnilo mentálne schopnosti účastníkov štúdie. Obzvlášť škorica zlepšila výsledky testov hodnotiacich pozornosť, virtuálnu rozlišovaciu pamäť, pracovnú pamäť, rýchlosť vizuálneho postrehu zmien na monitore počítača. Účastníci boli hodnotení po kontakte so 4 vnemami:

  • mätová silica,
  • jazmínová silica,
  • škoricová silica,
  • vzorka bez pachového vnemu.

Škoricová silica mala významne odlišný a zároveň najvyšší stimulačný účinok spomedzi hodnotených silíc.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *