Stavba svalu

Sval (musculus) je orgán zložený z niekoľkých tkanív. Základom je priečne pruhované svalové tkanivo, ktoré tvorí podklad mä­sitej časti, kým šľachovitú časť svalu tvorí väzivo. stavba-svaluK svalom patria svalové cievy, ktoré slúžia na ich výživu, a svalové nervy, ktoré vedú nervové impulzy. K svalu patria aj rozličné pomocné orgány.

Mäsitá časť svalu má typickú hnedočervenú farbu a vláknitú štruktúru. Pri zmrštení (kontrakcii) je tuhá, pri uvoľnení (relaxácii) mäkká. Skladá sa z priečne pruhovaných svalových vláken, ktoré sa pomocou väziva spájajú do snopčekov, tie sa združujú do snopcov, až sa vytvorí celé svalové brušk o. Väzivo na jeho povrchu je hustejšie a tvorí súvislý obal, zvaný svalová pokrývka (fascia) .

Svalové vlákna sa skladajú zo svalových fibríl. Vďaka novým poznatkom, ktoré sa získali pomocou elektrónovej mikroskopie, poznáme bližšie zloženie fibríl, čo umožňuje presnejšie pochopiť kontrakčný mechanizmus svalov.

Priečne pruhovanie fibríl kostrového i srdcového svalu podmie­ňuje rozdielna svetelná lomivosť jednotlivých úsekov fibríl, ktorá sa pravidelne strieda. Úsek medzi dvoma čiarami Z sa nazýva sarkomér. Tmavé úseky (filamenty) sú z myozínu, jas- nejše tvoria aktín a tropomyozín B. Tmavé myozínové úseky do­stali pomenovanie pruhy A (anizotropné), jasnejšie aktínové pruhy sa nazývajú pruhy I (izotropné). Uprostred pruhov A sú jasnejšie zóny H, ale iba počas svalovej relaxácie. Zóny H pri kontrakcii vymiznú. Čiary Z sú vrstvy, ktoré spájajú su­sediace aktínové úseky a súčasne rozdeľujú myofibrilu na sarkoméry.

Svalové fibrily sú obklopené zvláštnymi pľuzgierikovitými a rúrkovitými útvarmi, ktoré dostali pomenovanie sarkotubulárny systém. Tvoria tzv. systém T, ktorý pravdepodobne umožňuje prechod a šírenie vzruchov na myofibrily a sarkoplazmatické retikulum, slúžiace ako rezervoár vápnikových iónov, ktoré majú význam pri svalovej kontrakcii.

Na oboch koncoch svalového bruška je šľachovitá časť, ktorá slúži na pripojenie svalov na kosť, prípadne kožu. Často má vzhľad bieleho povrazca a označuje sa ako svalová šľacha, ino­kedy je rozšírená do plochy ako šľachovina (aponeuróza), plochá šľacha. Šľachy sú z veľmi pevného tuhého väziva. Ich pevnosť je taká veľká, že často sa skôr odlomí kostný hrbček, na ktorý je šľacha pripojená, ako by praskla sama šľacha.

Svalové cievy zabezpečujú látkovú premenu svalov. Tepny sú rozdelené vo svale na bohatú vlásočnicovú sieť, ktorá privádza kyslík a živiny. Žily odnášajú zo svalov splodiny látkovej premeny. Podobnú úlohu majú aj miazgové cievy. Všetky svaly však nemajú rovnaké krvné zásobenie. Činné svaly majú väčší prívod krvi, sú lepšie vyživované. Preto vplyvom telesného cvičenia a práce svalstvo zmohutnie, šľachy spevnejú a celé pohybové ústroje zosilnejú. Súčasne sa však zlepšuje krvný obeh, dýchanie, činnosť tráviacej sústavy i nervstva. Uvedená funkčná spätosť jed­notlivých systémov je názorným príkladom dokonalej vnútornej jednoty nášho tela.

Svalové nervy vstupujú do mäsitej časti svalu, kde sa postupne rozdeľujú na tenké vetvičky pre svalové vlákna a vnikajú až do šliach. Vlákna sú dvojakého druhu.

Motorické vlákna privádzajú do svalu vzruchy z hyb­ných ústredí mozgu a miechy. Tieto vzruchy podnecujú svalové vlákna ku skracovaniu, a tak zaisťujú pohyb. Na mikroskopic­kých preparátoch môžeme zistiť, že sa končia v nervovosvalových platničkách.

Senzitívne (citlivé) vlákna vedú nervové vzruchy opačným smerom. Vystupujú zo svalových a šľachových vretie­nok a končia sa v citlivých ústrediach miechy a mozgu. Informujú nás o napätí svalov a šliach a sú zdrojom reflexných reakcií, ktoré zabezpečujú polohu a pohyb tela i jeho častí. Pomocnými orgánmi svalov sú svalové pokrývky (fascie) a šľachové pošvy.

Pokrývky tvoria súvislé väzivové obaly jednotlivých svalov i celých svalových skupín. Zabezpečujú polohu svalov v pokoji i v činnosti a tvoria klzné plochy, ktoré uľahčujú vzájomný posun svalov pri ich striedavých kontrakciách. V štrbinách medzi pokrývkami sú uložené cievy a nervy. Popri nich sa ľahko šíria zá­palové pochody, niekedy na veľkú vzdialenosť.

Šľachové pošvy sú väzivové zariadenia, ktoré prichytá­vajú šľachy ku kosti na miestach, kde menia smer a kde pri ich posunoch nastáva trenie.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *