Syfilis – Lues

Čo je Syfilis – Lues

Toto závažné infekčné ochorenie vyvoláva mikroorganizmus Trepone– ma pallidum zo skupiny spirochét; pod mikroskopom vyzerá ako špirá­lovité vlákienko. Nachádza sa v kož­ných prejavoch syfilisu, aj v krvi, slinách a miazge. Treponéma je veľ­mi citlivá na vonkajšie podmienky. Mimo ľudského organizmu rýchlo hynie, najmä za sucha a slnečného žiarenia, ale už aj pod účinkom sla­bých dezinfekčných látok.

Syfilisom sa dá nakaziť skoro vý­lučne pri pohlavnom styku. Ostatné mimopohlavné prenosy (prenos bozkom, vyšetrovanie chorých), ako i ne­priamy prenos infekcie prostredníc­tvom predmetov spoločne používa­ných chorými i zdravými (príbory, poháre, dychové hudobné nástroje, cigareta a uteráky) sú veľmi zriedka­vé. Základným predpokladom vstu­pu infekcie do organizmu je poruše­ná celistvosť kožného krytu alebo sliznice, aj keď ide len o drobnú, voľným okom neviditeľnú ranku.

Od vniknutia choroboplodných zá­rodkov do tela ubehnú 3-4 týždne, kým sa zjavia prvé príznaky ochorenia – tzv. primárna skleróza, čiže malá zatvrdlinka červenofialovej far­by, ktorá nespôsobuje bolesť a často ujde pozornosti chorého. Keď sa ne­skoršie v strede rozpadne, vznikne tvrdý vred, ktorý je pomerne malý (priemer asi 1 cm), má okrúhly alebo

oválny tvar s tvrdými, akoby vysek­nutými okrajmi. Spodina vredu je šunkovočervená so sivolesklým povlakom. Ani tento vred nie je bolesti­vý. Najčastejším miestom primárnej sklerózy a tvrdého vredu muža býva žaluď, predkožka pohlavného údu, prípadne miešok. U žien sú to malé a veľké pysky ohanbia a krček mater­nice. Zriedka sa nájde na perách, prstoch, prsníkových bradavkách, mandliach alebo inde na tele. Toto obdobie nazývame prvým štá­diom syfilisu. Neprebieha vždy rovnako a celkom typicky. Inkubačný čas, teda obdobie, kým sa po infekcii ukáže prvý príznak syfilisu – tvrdý vred, predlžuje až na niekoľko mesia­cov liečenie antibiotikami, ktoré sa podávajú pri inom súčasnom ocho­rení, ale z hľadiska syfilisu v nedosta­točnej dávke. Takisto druhotná infek­cia môže zmeniť vzhľad a sťažiť dia­gnózu tvrdého vredu.

Asi po dvoch týždňoch od vzniku tvrdého vredu opuchnú najbližšie miazgové uzliny (najčastejšie slabinové), o ďalší týždeň sa stávajú pozi­tívnymi aj sérologické reakcie v krvi (Wassermannova reakcia) a potom už organizmus zaplavia treponémy. Niektorí chorí pociťujú vtomto obdo­bí nevoľnosť, malátnosť a mávajú zvýšené teploty. Novšie sérologické reakcie sú špecifické, nevyvolávajú falošne pozitívne alebo falošne nega­tívne výsledky; niektoré sú už v 3. týždni po nákaze pozitívne (napr. – medzinárodná skratka – TPHA, alebo FTA-ABS), niektoré až v 8.-9. týždni po nákaze (tzv. Nelsonovtest), ale na druhej strane niekedy ich pozitivita pretrváva aj u vyliečeného chorého a takto sa môže používať na neskorý dôkaz syfilitickej infekcie.

Týmto zaplavením organizmu sa začína druhé štádium syfilisu, konkrétne asi v 9. týždni po infekcii, keď sa treponémy dostanú až do najjemnejších vlásočníc kože a zaprí­činia výsev drobných tmavočerve­ných škvŕn na trupe a na končatinách (na stranách svalových ohýbačov). Výsev vyrážok nesprevádzajú nepríjemné pocity na koži, a preto môžu ujsť pozornosti chorého. Miznú bez stopy po 2-3 týždňoch. Syfilis dru­hého štádia tak prechádza do utaje­ného štádia. Toto obdobie trvá ne­rovnako dlho podľa odolnosti choré­ho a životaschopnosti treponém. Po­tom sa opäť prejavia vyrážky, sú však už menej výrazné a miznú skôr ako predchádzajúce. Takto sa môžu uka­zovať vždy po dlhšej a dlhšej prestáv­ke a vždy slabšie a slabšie, až napo­kon zaniknú. Osobitným typom výse­vu sú ploché pupencové mokvajúce vyrážky sivej farby, ktoré na mies­tach, kde sa koža alebo sliznica trie (okolo pohlavných orgánov a konečníka, v pazuche, pod prsníkmi, v ústach), vytvárajú mokvavé plochy. Sú veľmi infekčné.

Neliečený syfilis prechádza asi po 3-4 rokoch do tretieho štádia. Jeho prejavy (tzv. gummy) môžu napadnúť hociktorý orgán tela. Na koži sa gumma prejavuje ako tvrdý nebolestivý hrboľ veľkostí orecha až vajca, ktorý sa neskôr rozpadá a mení sa na hlboký vred, hojaci sa vtiahnu­tou hviezdicovou jazvou s hnedas­tým lemom.

Okrem kože zachvacujú gummy aj kosti, cievy, pečeň, pľúca, močové ústroje a oči, takže sa môžu usadiť v ktoromkoľvek orgáne tela a ničiť ho vredovitým rozpadom a zjazvením.

Okrem gúmm sa neskôr v treťom štádiu syfilisu prejavujú dve vážne choroby mozgu a miechy: postupné hlúpnutie (progresívna paralýza) a vysychanie miechy (tabes dorsa- lis). Prvá sa prejavuje duševnými poruchami, druhá viac nervovými, ale obidve sa väčšinou po niekoľkých rokoch končia smrťou.

Najzávažnejšou vlastnosťou syfili­su je jeho prenosnosť z matky na dieťa, a to krvnou cestou počas vnútromaternicového života. Syfilitická matka s čerstvou nákazou plod obyčajne nedonosí a potratí ho v 6. mesiaci. Staršia syfilitická nákaza matky zapríčiní narodenie dieťaťa s viac-menej ťažkými syfilitickými poruchami. Dieťa im buď podľahne a zomiera hneď po pôrode, alebo potom žije s hrozným dedičstvom vrodeného syfilisu. Vrodený syfilis sa často prejavuje viditeľnými prí­znakmi, ako je sedlovitý nos, šabľovité, dopredu vyklenuté predkolenie, vrúbkované zuby. Okrem toho takéto deti zaostávajú v duševnom i teles­nom vývoji a môže ich postihnúť slepota a hluchota. Vrodený syfilis vzdoruje liečbe. Len včasným a doko­nalým liečením tehotnej syfilitickej ženy možno dosiahnuť, aby sa dieťa narodilo zdravé.

Starí Gréci označovali syfilis ná­zvom lues (skaza). A nie neprávom, lebo syfilis je jednou z najskazonosnejších infekčných chorôb. Na zása­du včasného a dokonalého liečenia, ktoré sa odporúča pri všetkých cho­robách, treba pri syfilise klásť mimo­riadny dôraz.

Please follow and like us:

0