Telesná teplota

Teplota ľudského tela je vcelku stála; v priebehu dňa a noci sa pohybuje okolo 37 °C. Tým sa človek a vyššie živočíchy nápadne odlišujú od nižších živočíchov, napr. plazov, obojživelníkov, rýb atď., ktorých telo sa zo­hrieva alebo chladne podľa toho, ako sa mení teplota okolitého prostredia. Pod vplyvom teploty sa podstat­ne mení aj rýchlosť fyzikálnych a chemických dejov. telesna-teplotaRovnako je to aj so životnými javmi, lebo všetky závisia od chemických procesov prebiehajúcich v bunkách a tkanivách. U živočíchov, ktoré nevedia riadiť svoju telesnú teplotu, pozorujeme, že v zime im klesá teplota premena látok a že ich životné prejavy sa obmedzujú na najmenšiu možnú mieru. Hovoríme, že upadajú do zimného spánku a znova začínajú žiť obvyklým spôsobom až na jar, keď sa prehreje vzduch i voda. Schopnosť udržiavať stálu telesnú teplotu je jeden z veľmi cenných dôsledkov vývoja, ktorý živočíchom umožňuje plný výkon, nezávislý od tepelných podmienok okolitého prostredia.

Ak si má človek udržať teplotu tela na rovnakej výške, musí mať možnosť riadiť ju, lebo teplo v tele nielen vzniká, ale zároveň stále uniká do okolia. Ľudské telo môže byť v neprestajnej tepelnej rovnováhe iba vtedy, keď si zabezpečuje trvalý žiadúci vzťah medzi tvorbou tepla a jeho stratami. Na porušenie tepelnej rovnováhy môže totiž vplývať niekoľko skutočností. Hlavnou položkou, ktorá zvyšuje denný energetický obrat ľudského tela a tým druhotne aj produkciu tepla, je práca svalov. Ona vychyľuje tepelnú rovnováhu smerom k prehriatiu, podobne ako pobyt v horúcom prostredí. Naopak, pobyt v chladnom prostredí, vo vetre, ľahké oblečenie alebo hocijaké obmedzenie svalového pohybu bude ohrozovať ľudské telo pod­chladením.

Proti spomínaným nežiadúcim vplyvom sa človek bráni termoregulačnými prostriedkami a zariade­niami; v podstate sú dvojakého druhu. Proti prehriatiu sa môže telo brániť odovzdaním väčšieho množstva tepla do okolia, čo sa deje najmä fyzikálnymi prostried­kami. Preto sa táto termoregulácia nazýva fyzikálnou. Okrem toho možno aj samu tvorbu tepla v tele buď obmedziť, alebo zosilniť, a to spomalením alebo zrých­lením chemických reakcií v živej hmote. Tu ide o che­mickú termoreguláciu.

Povedali sme, že telo odovzdáva teplo do okolia fyzikálnou cestou. Deje sa to hlavne povrchom kože, ale aj vydychovaním vodných pár pľúcami. Príkladom toho, ako sa týmto spôsobom môže zrýchliť odovzdá­vanie tepla, je očervenievanie kože, ktoré môže nastať napr. keď je príliš horúco, ale aj vtedy, keď v tele vzniká mnoho tepla, napr. pri ťažkej telesnej práci alebo keď má človek horúčku. Očervenievanie kože zapríčiňuje rozšírenie tepničiek a vlásočníc v koži, ktorými preteká mnoho krvi. Koža sa vo zvýšenej miere zohrieva a vy­žaruje viac tepla. Naopak, v chlade koža bledne a vy­žaruje menej tepla. Medzi výdatné fyzikálne prostriedky uľahčujúce stratu tepla patrí potenie. Vzniká vtedy keď sa už prietok krvi kožou nedá viac stupňovať Koža zvlhne potom, ktorý sa tvorí v potných žľazách Na odparovanie potu treba mnoho tepla, ktoré s; musí brať z krvi pretekajúcej kožou. Odovzdávanie tepla pľúcami pri dýchaní nie je u človeka príliš účinné Spomeňme si však na psa, ktorý tento spôsob termo regulácie musí používať, lebo ochladzovanie telesným povrchom mu obmedzuje srsť.

Príkladom chemického riadenia telesnej teploty j triaška, keď napr. niekto vyjde v zime z teplej miestnosti na ulicu. Týmto spôsobom sa automaticky zapája najväčšia výroba tepla v ľudskom tele – svalový pohyb. Nie je to však jediná cesta na zrýchlenie chemických pochodov v organizme. Priamym sprostredkovateľom, zasahujúcim do chemických reakcií vo všetkých bun­kách a tkanivách, je hormón tyroxín, ktorý produkuje štítna žľaza. Tyroxín môže látkovú premenu výdat­ne zrýchliť a zabezpečiť tak primeranú produkciu tepla, ktoré telu chýba na vyrovnanie tepelnej bilancie. Zníženým vylučovaním tyroxínu zo štítnej žľazy sa produkcia tepla obmedzuje.

Termoregulácia nepracuje spoľahlivo cez celý život. U novorodencov je veľmi nedokonalá a ani v detstve nie je úplne výkonná. Zato dospelý človek vie dobre riadiť svoju telesnú teplotu, čo mu umožnilo osídliť zemeguľu od rovníka až po krajiny s večným snehom a ľadom.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *