Vitamíny – Všetko čo potrebujeme o nich vedieť

Prehnaná móda vitamínov patrí minulosti a aj ich údajne magické účinky ustúpili do pozadia. Poznatky o nich sa rozšírili a prehĺbili tak, že vitamíny sa dostali vo výžive človeka na to miesto, ktoré si objektívne zaslúžia. Ich osud bol však veľmi pohnutý. Stáročia sme poznali rozličné po­ruchy zdravia a mnohé z nich vznikli istotne z nedostatku vitamínov. Až do konca 19. storočia sa predpokladalo, že sa skončí éra labužníkov a že človek vystačí s tabletkami obsahujú­cimi základné živiny. Tento predpo­klad bol však chybný a vedu o výžive dostal do slepej uličky. Až poľský biochemik Funk roku 1911 vyslovil domnienku, že niektoré choroby vznikajú z nedostatku určitých látok v potravinách. Nazval ich vitamínmi, teda takými látkami, ktoré obsahujú dusíkaté amino zlúčeniny a sú po­trebné pre život (lat. vita). Neskôr sa zistilo, že mnohé z vitamínov neobsa­hujú dusík. Názov sa však vžil a zdá sa, že pretrvá. Výskum nepochybne pôjde ďalej a postupne sa určite rozšíri aj doterajší zoznam 40 látok vitamínovej povahy.vitaminyABCDE

Skupina vitamínov rozpustných v tukoch zahrnuje vitamín A, D, E a K.

Vitamín A (axeroftol) sa nachá­dza vo väčšom množstve v pečeni morských rýb a cicavcov (A-,) a sladkovodných rýb (A2). V rastlinách sa vyskytuje ako provitamín karotén, ktorý sa v pečeni premieňa pomocou tyroxínu na vitamín A. Pri nedostatku vitamínu A alebo karoténu vzniká šero sleposť, zvýši sa rohovatenie po­kožky, nastáva zápal spojoviek, zákal očných rohoviek a hovorí sa aj o zvý­šenej vnímavosti voči infekčným chorobám a o zlom hojení rán. Vyni­kajúcim zdrojom vitamínu A je najmä mlieko a maslo, vajcový žĺtok, pečeň, ryby a rybí tuk; z ovocia najmä červená paprika, mrkva, rajčiaky, ša­lát a špenát.

Vitamín D (antirachitický vitamín, kalciferol).Dnes poznáme 6 vitamí­nov (D.,-D6) z tejto skupiny; vznikajú ožarovaním provitamínov D. Najdô­ležitejší z nich je vitamín D3, ktorý vzniká po ultrafialovom ožarovaní 7-dehydrocholesterolu v koži zvierat. Najviac vitamínu D sa nachádza v pe­čeňovom oleji morských rýb. Potre­ba tohto vitamínu závisí od zemepis­nej polohy, ročného obdobia, život­ného spôsobu a prostredia (dym a prach mestského ovzdušia môže pohltiť až polovicu ultrafialových lú­čov), veku a pomeru vápnika a fosfo­ru v potrave. Vitamín D umožňuje, aby sa vápnik a fosfor v organizme usadili a zabudovali do kostí. Pri nedostatku vitamínu D vzniká u detí krivica (rachitída), ktorej skryté znaky sa môžu vyskytovať ešte aj dnes, takže popri ultrafialovom žiarení mu­sia deti dostávať aj vitamín D (D2vo forme Infadinu). Ochorenia z nedo­statku vitamínu D u dospelých nepri­chádzajú u nás prakticky do úvahy. Pri hypervitaminóze D človek chudne a vápenatejú mu mäkké tkanivá.

Vitamín E (tokoferol)sa nachádza najmä v rastlinných olejoch. Poruchy z nedostatku tohto vitamínu u člove­ka nemajú osobitný význam, pretože ho je v bežnej strave dosť.

Vitamín K (fytochinón) sa nachá­dza v kapuste, karfiole, špenáte, hra­chu, sójových bôboch, zelených rajčiakoch a v pečeni zvierat. Niektoré baktérie, ktoré žijú v tenkom čreve, produkujú aj tento vitamín. Nedosta­tok vitamínu K sťažuje prechod živín črevnou sliznicou pri neprítomnosti žlčových kyselín a pri chorobách, ktoré zhoršujú vstrebávanie tukov. Veľký význam vitamínu K je v tom, že zabezpečuje tvorbu protrombínu v pečeni, čím možno ochrániť člove­ka pred nebezpečenstvom ťažkého krvácania. Vitamín F. – Do tejto skupiny patria aj nenasýtené mastné kyseli­ny, kyselina linolová, linolénová a arašidonová.

Vitamín P. – Hlavnou zložkou tejto skupiny je rutín. Látky z okruhu vitamínu P sa nachádzajú takmer výlučne v rastlinách. Vitamíny rozpustné vo vode sa skladajú z vitamínu B komplexu vitamínu B2, vitamínu C a H.

ovsene-vlockyVitamín B1  (tiamín, aneurín). Jeho zdrojom je najmä plno zrnný a tmavý chlieb, ovsené vločky, brav­čové mäso, strukoviny atď. Patrí me­dzi tie vitamíny, ktorých má dnes človek oproti našim predkom nedostatok. Na vine je súčasná technika mletia múky, ktorá ju pre belosť chleba a pečiva oberá o vitamíny tejto skupiny. K tomu pristupuje aj skutočnosť, že čím väčšia je spotreba cukrov, tým väčšia je aj potreba tohto vitamínu. Zápaly nervov alkoholikov spôsobuje istý nedostatok vitamínu B 1.

Vitamín B2 (riboflavín). Možno ho nájsť najmä v mlieku, syroch, vajciach, pečeni a v kvasniciach. Pri jeho nedostatku vznikajú zápaly ústnych kútikov a pier a ťažkosti pri hltaní. Zúčastňuje sa aj na viacerých chemických reakciách v živej hmote. Je dosť stabilný pri varení, ale ničí sa pri státí mlieka na slnečnom svetle (takto sa ho stratí asi 85 %).

Nikotínamid (ináč aj PP). Na­chádza sa najmä v obilninách, ovocí, pečeni, hydine a v mäse. Jeho nedo­statok spôsobuje pelagru (kožné zá­paly, hnačky a prejavy neuropsychických porúch), v rozvojových kraji­nách nezriedka i smrť.

Vitamín B6 (pyridoxín, a der mín) je dôležitý pri premene bielkovín a tukov a známe je jeho použitie pri chorobách nervov a svalov. Kyselina pantoténová, obsiah­nutá v pečeni, obličkách, kvasniciach a vajciach, má význam v tom, že sa používa pri niektorých ochoreniach vlasov. Vitamín B12 (kobalamín) sa stal legendárnym tým, že dnes lieči zhub­nú málokrvnosť a je zatiaľ jediným známym vitamínom, ktorý obsahuje vo svojej zložitej molekule kov, a to kobalt.

Vitamín H (biotín)obsahujú kvas­nice, mlieko, zemiaky, vajcia a pečeň. Bunky ho potrebujú neveľa. Vitamín C je azda najpopulárnejší zo všetkých. Ide o látku, ktorej nedo­statok už od čias Kolumba po stáro­čia zapríčiňoval námornícku „choro­bu z povolania”. Trvalo však veľmi dlho, kým sa ju roku 1937 podarilo Szent-Gyorgyimu syntetizovať z obli­čiek hovädzieho dobytka, za čo mu udelili aj Nobelovu cenu. Zdrojom vitamínu C pre človeka sú iba potra­viny, práve tak ako v prípade opice a morčaťa. Väčšina zvierat, napríklad potkan, zajac a krava, vytvára však vitamín C vo vlastnej pečeni. Naj­vhodnejšími zdrojmi vitamínu C sú ovocie, zelenina, sušené slivky, ka­pusta a zemiaky. Vitamín C je mimoriadne nestály, pretože sa v prítomnosti kyslíka, naj­mä pri varení, rozkladá. Možno ho však zachrániť tak, že sa zelenina iba ľahko povarí a tekutina sa ďalej zužit­kuje, napríklad pri príprave polievok.

Jeho účinky v organizme sú veľmi pestré. Zúčastňuje sa na tvorbe kostí a zubov, na regulácii oxidačno redukčných procesov, na tvorbe medzibunkovej hmoty a na ďalších me­tabolických procesoch. Napomáha aj hojenie rán, priaznivo pôsobí v pre­vencii kôrnatenia tepien.

Znížený prívod vitamínu C je azda najčastejšou poruchou ľudského zdravia. Najmä v zime a na jar dostávame menej tohto vitamínu a násled­ky všetci dobre poznáme: únava, nechuť do jedenia, závraty, znížená odolnosť voči infekčným ochore­niam.

Please follow and like us:
0

Komentoval článok “Vitamíny – Všetko čo potrebujeme o nich vedieť

  1. Súhlasím s tým, že vitamíny rozumne dnes nahrádza zdravá výživa. Ale to je tiež tenký ľad a chce to odborníka, aby tie vitamíny boli vyvážené, pretože rovnako ako ich nedostatok, tak aj ich nadbytok škodí. Veľmi ma zaujal článok namzenam.sk/5-vitaminov-ktore-by-nemali-chybat-ziadnej-zene/ ktorý pekne opisuje, na ktoré vitamíny si je treba dávať zvýšený pozor. Pokiaľ ale nie sme schopný to zabezpečiť stravou, aj tak musíme siahnuť po produktoch z lekárne. Dnešná doba a stres nie sú celkom priamoúmerné zdravému stravovaniu našich predkov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *