Ženské vajíčko

Ženské vajíčko (ovum, ovulum) je veľká bunka priemeru 150 – 300 um, ktorá vzniká zložitými pochodmi z nezrelého vajíčka. Nezrelé vajíčka obklopené vrstvou folikulových buniek sú uložené v kôrovej časti vajíčka v tzv. vajcových vačkoch – folikuloch. zenske-vajickoTých je u novorodenca až 400 tisíc a označujeme ich ako prvotné (primárne) folikuly. Do puberty sa však ich počet zredukuje asi na 4000, pravda, rastom vajíčok a množením folikulových buniek sa premieňajú na druhotné (sekundárne) folikuly. Tie sa ešte zväč­šujú a postupne tvoria skutočné vačky, pretože v nich vznikajú dutiny vyplnené folikulovou tekutinou. Ani v tomto štádiu ešte nejde o definitívny počet. V priebehu pohlavnej zrelosti ženy do­zreje len asi 400 sekundárnych folikulov, ktoré obsahujú úplne vyvinuté ženské vajíčka, schopné oplodnenia. Označujú sa ako Graafove folikuly.

Zrelý Graafov folikul dosahuje veľkosť až 1,5 cm a vyklenuje sa v podobe pľuzgierika na povrchu vaječníka. Obsahuje červeno- hnedú tekutinu a zrelé vajíčko, ktoré je obklopené na vyvýšenom hrbčeku folikulovými bunkami. Od puberty (13. – 15. rok) až do prechodu (klimaktérium, menopauza okolo 50. roku) Graafove fo­likuly postupne dozrievajú a v pravidelných 24-28-dňových ob­dobiach pukajú. Uvedený pochod, pri ktorom sa vajíčko s foliku­lovou tekutinou vystriekne oproti vyústeniu vajíčkovodov, ozna­čujeme názvom ovulácia.

Na mieste prasknutého Graafovho folikulu sa po malom krvá­caní rozmnožia folikulové bunky, ktoré hromadia tukové, lipoidné kvapôčky a žlté farbivo lipochróm. Celý útvar má preto žltú farbu a označuje sa ako žlté teliesko – corpus luteum. Má nepravidelný tvar, hrboľatý povrch a v podstate dvojaký „osud“, ktorý závisí od toho, či nastane gravidita alebo nie. Ak sa po ovulácii vajíčko oplodní, žlté teliesko sa postupne zväčšuje a udržuje sa až do po­lovice gravidity ako žlté teliesko gravidity. Tvorí hormóny, ktoré majú v jej priebehu dôležitú úlohu. Zaniká až po pôrode a mení sa na dlhšiu belavú väzivovú jazvu. Ak sa po ovulácii vajíčko neoplodnilo, žlté teliesko sa zmenšuje (žlté teliesko menštruácie) a už po 14 dňoch zaniká a postupne sa premieňa na menšiu väzi­vovú jazvu. Povrch vaječníkov sa javí, ako sme už opísali, ako plastická mapa, na ktorej sa výrazne „zaznamenáva úsilie“ o za­chovanie rodu.

Vajíčkovod

Vajíčkovod (tuba uterina) je rúrka hrubá asi 0,5 cm a dlhá asi 13 cm, cez ktorú prechádza vajíčko od vaječníkov do dutiny ma­ternice. Vonkajší, lievikovite rozšírený koniec vajíčkovodu obklo­puje vaječník ružicou strapcovitých výbežkov a zachycuje vajíčko uvoľnené pri ovulácii. Vnútorný koniec nadväzuje na maternicu a vyúsťuje v mieste maternicového rohu do maternicovej dutiny. V rozšírenom vonkajšom konci vajíčkovodu sa vajíčko stretáva so spermiami a tu sa uskutočňuje i oplodnenie. Oplodnené vajíčko sa potom dostáva do dutiny maternice nie vlastným pohybom, ale činnosťou riasinkového epitelu a peristaltickými pohybmi svalo­viny steny vajíčkovodu. To trvá skoro týždeň. (Rýchlosť aktívne sa pohybujúcej spermie je asi 3 mm za minútu, kým vajíčko prejde za rovnaký čas iba 0,03 mm. To znamená, že je stokrát pomalšie.)

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *