Zloženie krvi

Látky obsiahnuté v potrave sa trávením pripravia tak, aby sa ich molekuly mohli vstrebať (presiaknuť cez črevnú stenu) do krvi a miazgy, ktoré ich prinášajú k tkanivám a bunkám. Dospelý človek má 5-6 I krvi, ktorá je v neprestajnom pohybe v uzavretej sústave krvného obehu. Viac ako polovicu jej objemu tvorí kva­palina, tzv. krvná plazma, a zvyšok krvné telieska – krvinky. O tom sa môžeme presvedčiť, ak krv dáme do úzkej skúmavky. krvPo istom čase sa od plazmy oddelia krvinky a klesajú na dno. Tento jav sa nazýva sedi­mentáciou (usadzovaním) krvi. Pri niektorých chorobách sa rýchlosť oddeľovania obidvoch krvných zlo­žiek zväčšuje; preto sa táto jednoduchá skúška používa pri vyšetrovaní chorých.

Krvná plazma je žltkastá tekutina obsahujúca všetky látky, ktoré sa do nej dostali pri vstrebávaní z čreva; jednoduchý cukor (glukózu), amínové kyseliny, ktoré vznikli trávením bielkovín, niektoré anorganické soli (napr. chlorid sodný) atď. Okrem toho obsahuje bielkoviny, ktoré jej dávajú stabilitu a väzkosť. Chemické zloženie krvi je veľmi stále a mení sa iba pri niektorých chorobách. Preto je chemické vyšetrenie krvi často naskrze nevyhnutnou pomôckou pri rozpoznávaní choroby.

Krv vytekajúca z rany sa rýchlo zráža. Krvná zraze­nina sa pritom oddeľuje od krvného séra. Hovoríme o zrážaní krvi. Táto vlastnosť krvi je veľmi dôležitá, lebo zabraňuje človeku vykrvácať, čo by sa inak mohlo stať aj pri celkom malom poranení.

Krv má červenú farbu od hemoglobínu; ten sa na­chádza v červených krvinkách, ktoré plávajú v krvnej plazme. Hemoglobín obsahujúci železo viaže na seba v pľúcach kyslík a odtiaľ ho prenáša do tkanív. Krv sa okysličuje pri dýchaní v pľúcnych vlásočniciach. Červené krvinky rozvádzajú kyslík do celého tela až k jed­notlivým bunkám a späť do pľúc odvádzajú kysličník uhličitý. Preto hovoríme o vonkajšom dýchaní, pod čím sa rozumie okysličovanie krvi v pľúcach kys­líkom zo vzduchu, a o vnútornom dýchaní, pod ktorým sa rozumie prenos kyslíka vnútri tela z červe­ných krviniek do tkanív. Červené krvinky po istom čase odumierajú. Nahrádzajú ich nové krvinky, vzni­kajúce v červenej kostnej dreni.

Na začiatku tohto storočia objavil český psychiater Janský dovtedy neznámu vlastnosť červených krviniek. Dokázal, že sa červené krvinky pôsobením látok na­chodiacich sa v krvnej plazme, získanej z krvi iných ľudí, môžu zhlukovať. Na základe tejto vlastnosti krv rôznych ľudí možno rozdeliť do štyroch skupín (A, B, AB, 0). U nás má najviac ľudí krvnú skupinu A alebo 0 (43 a 40%), 12% má krvnú skupinu B a naj­menej ľudí skupinu AB. Toto delenie sa neskoršie pod­statne spresnilo. Skupinová príslušnosť krvi sa dedí. Tieto objavy umožnili jeden z veľmi významných lie­čebných výkonov – prevod krvi (transfúziu).

Okrem červených krviniek plávajú v krvnej plazme aj biele krvinky, ktorých je však podstatne menej. Ich úlohou je odpratávať časti odumretých buniek – zneškodňovať niektoré mikróby. Môžu sa samostatne pohybovať, čo im umožňuje opustiť krvné riečište, obklopiť baktérie, pohlcovať ich a rozpúšťať. Tento jav sa nazýva fagocytózou. Biele krvinky vznikajú a zanikajú rýchlejšie ako červené krvinky. Ak treba, napr. pri zápale, množia sa rýchlejšie, a tak ich v krvi pribúda. Vznikajú jednak v kostnej dreni, jednak vo zvláštnych útvaroch spojovacieho tkaniva, v tzv. mezenchýme, kde sa môžu tvoriť aj obranné látky proti nákazám. Krv ich potom roznáša po celom tele. Sú to tzv. protilátky a najčastejšie vznikajú po vniknutí baktérií do tela. Ich úlohou je zabezpečiť odolnosť (imunitu) proti určitej chorobe. Niektoré z nich zostávajú v krvi dlho, dokonca aj cez celý život. Tak sa vytvára odolnosť proti infekčným chorobám a na tom sa zakladá účinnosť očkovania.

Please follow and like us:
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *